LONDÝN. Štyridsaťosem percent Európanov v trinástich európskych krajinách, ktorí nie sú vlastníkmi domov, sa vzdalo nádeje, že si ich niekedy kúpi.
Najväčšími pesimistami sú Briti a Nemci, zistila štúdia holandskej banky ING. Šesťdesiat päť percent oslovených pritom považuje vlastníctvo domu za symbol úspechu.
Nádej na vlastné bývanie
"Väčšina ľudí si chce zaobstarať dom. Ale mnohí sa zmierili s tým, že si ho pravdepodobne nekúpia," povedal agentúre Reuters analytik Ian Bright z ING.
Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť Čítajte "Keď to porovnáte s našimi zisteniami, že so svojou bytovou situáciou je spokojných vyššie percento vlastníkov ako nájomníkov, zdá sa, že viac ľudí bude v budúcnosti pociťovať frustráciu," dodal.
Rebríček tých, pre ktorých je vlastníctvo domu znamením úspechu, vedú so 72 percentami Poliaci, nasledovaní Turkami a Rumunmi (zhodne 70 percent).
Najmenší nádeje si na kúpu domu si robia obyvatelia Británie a Nemecka. V oboch krajinách 56 percent opýtaných neverí, že si dom niekedy kúpi.
Zdražovanie v Nemecku
V Nemecku, ktoré bývalo v porovnaní s inými európskymi štátmi pomerne lacnou krajinou, sa ceny domov v posledných rokoch prudko zvýšili.
Oplatí sa byt ako investícia? Čítajte V mestách ako Berlín, Hamburg, Mníchov a Frankfurt nad Mohanom vzrástli ceny nehnuteľností od roku 2010 v priemere o viac ako 60 percent.
Čiastočne to svojou politikou nízkych úrokov, ktoré motivovali domácnosti k branie úverov, spôsobila Európska centrálna banka (ECB).
Ceny domov v Británii boli už dlho mimo dosahu mnohých Britov. A aj napriek neistote okolo brexitu sa ich rast v októbri opäť zrýchlil.
Najväčšími optimistami sa ukázali byť Turci a Rumuni. Len 29 percent tureckých respondentov a 31 percent oslovených v Rumunsku nedúfa, že si bude môcť dovoliť kúpu domu.
Priepasti v spoločnosti
Výsledky početných európskych národných volieb a britské referendum o vystúpení krajiny z Európskej únie obnažili zlosť voličov nad viditeľne rastúcou priepasťou medzi majetnými a nemajetným.
Nemci tento rok poslali prvýkrát po 50 rokoch do Spolkového snemu ultrapravicovú stranu AFD, komentovala výsledky štúdie agentúra Reuters.
