BRATISLAVA. Hodnota čistého bohatstva verejného sektora Slovenska sa v minulom roku zlepšila. Ku koncu roka dosiahla záporných 120,727 mld. eur, čo v pomere k hrubému domácemu produktu znamenalo mínus 148,8 percenta.
Medziročne sa tak negatívny podiel čistého bohatstva verejného sektora na hrubom domácom produkte znížil o 22,1 percentuálneho bodu.
Vyplýva to zo Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2016, ktorú v stredu prerokoval vládny kabinet.
Čisté bohatstvo Slovenska
Koncept čistého bohatstva sa začal sledovať na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a má dať popis hospodárenia verejného sektora ako celku.
Aké dlhy a majetok majú Slováci v porovnaní s Čechmi či Maďarmi Čítajte Verejný sektor pritom v tejto definícii zahŕňa okrem organizácií verejnej správy aj podniky verejnej správy a Národnú banku Slovenska.
Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa pod čistým bohatstvom rozumie súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky, iné aktíva a iné pasíva vrátane podmienených záväzkov.
Podstatný dopad na čisté bohatstvo majú práve implicitné záväzky, teda náklady, s ktorými treba počítať do budúcnosti. Ide najmä o financovanie starnutia obyvateľstva cez dôchodkový systém a takisto cez zdravotníctvo.
Hoci v minulom roku implicitné záväzky verejného sektora na Slovensku klesli, stále dosahujú až takmer 89 mld. eur.
Slováci nebohatnú, extrémne sa zadlžujú, ukázala štúdia 50 krajín Čítajte Práve zmene v implicitných záväzkoch pritom ministerstvo financií, ktoré súhrnnú správu kabinetu predložilo, pripisuje podstatný vplyv na zlepšenie celkového čistého bohatstva v minulom roku.
Zmena v implicitných záväzkoch však vplývala predovšetkým z aktualizácie makroekonomických údajov a posunu východiskového roka. Projekcie nákladov do budúcnosti sa tak výraznejšie nezmenili.
Celkové aktíva verejného sektora pritom vlani stúpli o 646 mil. eur na 63,683 mld. eur, aj vďaka nárastu hodnoty dlhodobého hmotného majetku, ako je cestná a diaľničná infraštruktúra, pozemky, dopravné prostriedky a podobne.
Z pasív sa medziročne zvýšili bankové úvery a rezervy, naopak kleslo vlastné imanie a záväzky.
Pomerne zlé hospodárenie
Súhrnná výročná správa zároveň potvrdzuje, že slovenská verejná správa vlani hospodárila so schodkom 2,2 percenta hrubého domáceho produktu a konsolidovaný dlh verejnej správy dosiahol 51,8 percenta výkonu ekonomiky.
V rámci Európskej únie tak vykázalo vyšší schodok verejných financií iba sedem krajín, naopak 18 štátov hospodárilo lepšie.
Pre porovnanie, priemerný schodok v Európskej únii dosiahol za minulý rok 1,7 percenta hrubého domáceho produktu, avšak priemerný dlh verejnej správy krajín spoločenstva dosahuje až 83,2 percenta hrubého domáceho produktu.
