Pred piatimi rokmi upozornili policajti chlapíka s udicou, že bez rybárskeho lístka na rieke Havel v Berlíne loviť nesmie. On sa iba usmial, pokýval hlavou, no lovil ďalej. Nemal síce povolenie, ale mal diplomatickú imunitu.
Portál Spiegel.de zistil, že to bol veľvyslanec Kórejskej ľudovodemokratickej republiky v Nemecku. Nemecké úrady hnevá, ako sa u nich už roky muži z krajiny rannej sviežosti (aj tak sa Severná Kórea rada nazýva) správajú, ako dávajú najavo, že oficiálne stanoviská spolkovej vlády ignorujú.
Budova veľvyslanectva KĽDR (zdroj: Ján Blažej)Začiatkom sedemdesiatych rokov sa už socialistické krajiny veľmi neráčili s jedinou (severokórejskou) baštou pravej ľudovej revolúcie.
Severná Kórea vtedy dala postaviť v centre hlavného mesta vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky dve obrovské fádne päťpodlažné budovy.
Veľkú ambasádu pre stovku diplomatov, úradníkov a ich rodiny.
Dnes sa v komplexe na Glinkovej ulici v diplomatickej štvrti Berlína nachádza City Hostel Berlin. Portál TripAdvisor mu dal podľa hlasovania ubytovaných z piatich možných solídnych 3,5 bodu.
Mestu Berlín od roku 2004 na daniach dlhujú Severokórejci desať miliónov eur. Veria, že si to môžu dovoliť, a sú presvedčení, že Nemci ťahajú za kratší a klzký koniec.
Obzerám sa po nemecko-severokórejskom politickom bojisku, ale mnohí z ubytovaných netušia, že hlavu sklonili v najkurióznejšom berlínskom ubytovacom zariadení – na pôde veľvyslanectva KĽDR.
Severokórejskú vlajku na vysokom stožiari pri vedľajšej budove si málokto z mladých hostí všimne a vo vstupnej hale severokórejský majetok nepripomína nič. Ale aj keď zistia, kto je majiteľom, len niektorí sa zháčia. Pre batôžkara nad ideológiou rozhoduje cena.
