BRUSEL. Bratislava a Miláno sa stali favoritmi pre nové sídlo Európskej liekovej agentúry (EMA) po brexite. Ostrá lobistická bitka má vyvrcholiť už o jedenásť dní (20. novembra).
Informoval o tom v článku portál Financial Times.
Diplomati uviedli, že ponuky zo strany Slovenska a Talianska medzi ostatnými vytŕčali. Proti nim stálo 19 krajín, pričom Amsterdam s Kodaňou sú považovaní za najtvrdších súperov favoritov.
Presťahuje sa podľa vás EMA do Bratislavy?
Prestížna agentúra
Lieková agentúra v Londýne je vnímaná ako klenot v korune medzi viac ako štyridsiatimi špecializovanými agentúrami Bruselu.
Má 900 zamestnancov na plný úväzok a každoročne ju navštívi približne 35-tisíc národných regulátorov a vedeckých pracovníkov, pretože má zásadnú úlohu pri schvaľovaní nových liekov určených na predaj na trhu Únie.
Ministri budú v tajnom hlasovaní o novom sídle pre EMA rozhodovať 20. novembra, kedy sa rozhodnú aj o budúcom sídle Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA).
EBA je oproti EMA menšou finančnou agentúrou Únie, ktorá tiež sídli v Londýne.
Ekonomická váha EMA a prestíž, ktorú jej sídlo prináša, podnietili to, čo jeden z diplomatov označil za masívny lobing, ktorý teraz vrcholí.
Kontroverzná Bratislava
Diplomati uviedli, že slovenská ponuka nabrala dynamiku napriek vlažnému prijatiu od samotnej agentúry, ktorá varovala, že viac ako 70 percent zamestnancov by mohlo odísť, ak sa sídlo presunie do hlavného mesta Slovenska.
Bratislava z interného prieskumu medzi zamestnancami EMA vyšla ako štvrté najmenej preferované miesto.
“Hľadanie nových sídel pre agentúry po brexite sa zvrhlo na zúrivý obchod.
„
Samotná agentúra vo svojom hodnotení ponúk ocenila ponúkanú budovu, no nepáči sa jej poloha Bratislavy, nedostatočné letecké prepojenia s ostatnými európskymi mestami.
Problémom je aj otázka uznávania manželstiev osôb rovnakého pohlavia.
Slovenskú ponuku napriek tomu predstavitelia Únie považujú za najsilnejšiu zo strednej a východnej Európy- regiónu, ktorý je nedostatočne zastúpený agentúrami Únie.
Slovensko v Bruseli vnímajú ako baštu aspoň nejakého proeurópskeho cítenia v regióne, ktorý je k európskej integrácii čoraz nepriateľskejší.
Bratislava je navyše neďaleko Viedne, čo ponuku pre agentúru samo o sebe vylepšuje.
Úradníci v Bruseli varujú, že ak Únia nepridelí aspoň jednu agentúru krajine strednej alebo východnej Európy, ktorá sa stala členom po roku 2004, tak treba očakávať vlnu pobúrenia.
Výmenný obchod
Hľadanie nových sídel pre agentúry po brexite sa podľa Financial Times už teraz zvrhlo na zúrivý "obchod s koňmi."

Jeden štátny úradník uviedol, že pri naháňaní hlasov sa predstavitelia členských krajín zaplietli do výmenného obchodu s top pozíciami v ekonomickej správe Únie, podporou politických iniciatív v Bruseli a dokonca aj s pracovnými miestami v orgánoch mimo Únie akou je Európska banka pre obnovu a rozvoj.
Diplomati uviedli, že Taliansko zašlo tak ďaleko, že ponúklo viac vojakov pre nové bojové skupiny NATO v pobaltských štátoch výmenou za hlasy z regiónu pre Miláno. Taliani tiež profitovali z katalánskej krízy, ktorá odstavila súperiacu ponuku Barcelony.
Slovenská ponuka
Slovensko sa aj napriek tomu svojej šance nevzdáva. "Reálne šance Slovenska na získanie Európskej liekovej agentúry (EMA) sú dobré," vyhlásil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok.

Zároveň jednoznačne vylúčil špekulácie, že by Slovensko mohlo získať buď EMA, alebo post predsedu euroskupiny, ale nie obe veci naraz.
Korčok si myslí, že by bolo nespravodlivé, ak by sa EMA napokon presťahovala do krajiny, ktorá už nejakú európsku agentúru má.
Podľa štátneho tajomníka Slovensko predložilo veľmi dobrú ponuku, ktorou naplnilo všetky požiadavky.
Boj o EBA
O Európsky orgán pre bankovníctvo sa uchádza osem konkurenčných metropol Európy. Favoritmi pre sídlo orgánu sú Dublin, Frankfurt a Paríž.
EBA má takmer dvesto zamestnancov a zohráva dôležitú úlohu pri stanovovaní spoločných regulačných noriem pre banky.
Komplikované hlasovanie
Všetci uchádzači budú musieť súťažiť v extrémne nepredvídateľnom hlasovacom systéme, v ktorom krajiny vyberú kandidátov prvého, druhého a tretieho výberu.
V prvom kole bude môcť zástupca každej krajiny použiť jeden hlas za tri body, jeden za dva a jeden za jeden bod.

Pokým jedno z miest už v prvom kole nezožne výraznú podporu, traja kandidáti s najvyšším počtom hlasov budú pokračovať do ďalších kôl, až kým sa nerozhodne o víťazovi.
Hlasovanie prebehne tajne a mnohí kandidáti budú pravdepodobne, prinajmenšom v prvom kole, hlasovať za seba.
Niektorí diplomati varujú, že sa krajiny môžu okrem toho pokúsiť hrať so systémom hlasovania v prvom kole tak, aby si naklonili šance vo finále.