BRATISLAVA. Vláda v dostatočnej miere nevyužíva priaznivé ekonomické prostredie na zrýchlenie konsolidácie.
Na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa bude potrebné prijať dodatočné opatrenia.
Skonštatovala to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v hodnotení návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok.
Vyrovnaný rozpočet
Vláda si v návrhu rozpočtu na budúci rok stanovila cieľ deficitu verejných financií na 0,83 % hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalšom roku sa má znížiť na 0,1 % HDP, v roku 2020 je cieľom vyrovnaná bilancia.
Dlh má v budúcom roku klesnúť tesne pod hranicu 50 % HDP (49,9 %). Do roku 2020 sa má ďalej znižovať, a to k úrovni okolo 45 % HDP.
Ako na dnešnej tlačovej konferencii uviedol predseda rady Ivan Šramko, voči rozpočtovým cieľom existujú riziká na úrovni 0,6 až 0,8 % HDP ročne.
"V prípade ich naplnenia by to znamenalo, že pri súčasných makroekonomických predpokladoch bude dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v horizonte rozpočtu možné len prijatím zásadnejších konsolidačných opatrení," doplnil Šramko.
Ciele sa odsúvajú
Rada odhaduje, že po zohľadnení rizík návrhu rozpočtu by úroveň dlhu klesla na 47,5 % HDP na konci roka 2020, čím by zostal v prvom sankčnom pásme.
Kažimír nepripúšťa navyšovanie deficitu štátneho rozpočtu Čítajte "V apríli sme prvýkrát skonštatovali, že naše verejné financie boli v stave dlhodobej udržateľnosti. Na jej udržanie je nevyhnutným predpokladom dosiahnutie vládou deklarovaných cieľov v podobe vyrovnaného hospodárenia v roku 2020," skonštatoval Šramko.
Fiškálne rady v dobrých časoch nabádajú rezorty financií, aby šetrili viac. Vláde sa podľa člena RRZ Ľudovíta Ódora darí postupne znižovať deficit aj dlh.
"A to aj napriek tomu, že z roka na rok sa odsúvajú ciele. Návrh rozpočtu v dostatočnej miere nevyužíva priaznivé ekonomické podmienky na konsolidáciu. V oblasti dlhodobej uzdržateľnosti sme trošku cúvali, tým sa posúvali ciele a prijímali sme opatrenia v dôchodkovej oblasti," uviedol Ódor.
Riziká rozpočtu
Rozpočtová rada vidí aj riziká rozpočtu. V rokoch 2018 až 2020 dosahujú v priemere 1,4 % HDP ročne.
Ministerstvo financií plánuje znižovať dlh verejnej správy Čítajte Sú nimi napríklad nadhodnotenie nedaňových príjmov, korekcie voči fondom EÚ, podhodnotenie výdavkov v zdravotníctve, podhodnotenie výdavkov štátneho rozpočtu, ako aj niektorých výdavkov subjektov verejnej správy, rizikom je však aj vývoj daňových príjmov či výdavky v rezorte obrany podliehajúce utajeniu. Na krytie rizík podľa RRZ tvoria najvýznamnejšiu časť rezervy v štátnom rozpočte.
"Pozitívna zmena je v tom, že každý rok kritizujeme výdavky na zdravotníctvo aj hospodárenie samospráv. V prípade zdravotníctva sú ale tieto riziká menšie. Zdravotníctvo dostáva viac peňazí a samosprávy profitujú z vyšších daňových príjmov. Riziká sú teda o niečo menšie ako v minulosti," doplnil Ódor.
Objem rezerv
Upozornil tiež na to, že objem rezerv v posledných rokoch rastie aj v porovnaní s výdavkami ostatných kapitol rozpočtu.
"Použitie nie je viazané na konkrétny účel a je tak mimo kontroly parlamentu," doplnil Ódor s tým, že posunutím na iné kapitoly sa môžu financovať dodatočné výdavky.
Rozpočtová rada však hodnotí pozitívne zlepšenie transparentnosti poskytnutím detailnejších informácií v rozpočte vďaka revízii výdavkov v rámci projektu Hodnota za peniaze. Na druhej strane však zrozumiteľnosť, akým spôsobom sa dosahujú rozpočtové ciele, chýba.
"V oblasti zrozumiteľnosti spôsobu dosiahnutia rozpočtových cieľov a jednotlivých opatrení došlo v návrhu rozpočtu k zhoršeniu transparentnosti," dodala rozpočtová rada.
Identifikované opatrenia v rámci Hodnota za peniaze sú síce popísané v textovej časti rozpočtu, čím došlo k zlepšeniu informovanosti, ale opatrenia neboli zahrnuté do návrhu rozpočtu.
