Ako sa z reštaurátora stane herec?
Fascinoval ma film, ale vyštudoval som reštaurovanie na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Kremnici. Takže umenie mi bolo vždy blízke.
Potom som odišiel do Ameriky a tam mi všetci ľudia hovorili: Čo chceš robiť, to rob. Ži svoj sen. Vrátil som sa domov a začal som pracovať v Mestskom divadle Žilina. Potom som išiel na herectvo do Bratislavy, aby som sa mohol dostať k filmu.
Akou skúsenosťou boli Spojené štáty?
Mal som osemnásť rokov a bola to pre mňa najlepšia vysoká škola. Doma všetko poznáte, máte stereotyp. Uvedomil som si, že som fungoval ako poloautomat. Vtedy telo a mozog vypína. Do Ameriky som prišiel a nevedel som jazyk.
Až tam som bol nútený naučiť sa ho. Keď som sa bavil s ľuďmi, na začiatku som viac vnímal gestikuláciu, energiu, vôňu, lebo som im nerozumel. Bol som stále nabudený. Aj dnes chcem cítiť naplnenie, ktoré som vtedy ako mladý chlapec zažíval. Dodnes z neho čerpám.
V seriáli pod povrchom (zdroj: TV Joj)Ďaleko od domova ste našli sám seba?
Áno, takto to vnímam. Bol som tam na turistické víza. Keď som si chcel privyrobiť, pracoval som na farmách, v lese, so včelami. Musel som pocítiť stratu istoty, nemožnosť návratu. Keď ste sám, spravíte jednu chybu a môžete skončiť.
Lebo tam vám nikto nepomôže, tam vás prekročia. To človeka prerobí. Keď sa potom vrátite naspäť, stále vám niečo chýba. Preto dodnes vyhľadávam nulové body. Idem do projektov, kde nič nie je isté, ale intuitívne cítim, že tam mám byť. Zároveň sú to pre herca dobré asociačné návody.
