BRATISLAVA. Republiková únia zamestnávateľov pripravila video, v ktorom vláde ukazuje iné opatrenia, vďaka ktorým by zamestnanci mohli zarobiť, a to ešte viac ako pri zmenách, ktoré pre nich chystá samotná koalícia.
"S navrhovaným sociálnym balíkom by si Petrova rodina prilepšila o 135 eur a štát o ďalších pekných 128 eur. S našim navhovaným balíkom si rodina prilepší až o 263 eur, z ktorých vám štát nič nezoberie," hovoria vo videu, v ktorom zároveň navrhujú zníženie daňového zaťaženia zamestnancov.
Zamestnávatelia tak reagujú na vládny sociálny balíček, ktorého súčasťou je aj sporný návrh na zvýšenie príplatkov zamestnancov za prácu v noci či cez víkendy.
Jeden z najväčších zamestnávateľských zväzov v krajine videom apeluje na vládu, aby sa o to, že sa ekonomike darí, nedelili zo zamestnancami len firmy, ale aj samotný štát.
Modelová rodina
Viac ako aktuálny vládny sociálny balíček by k rastu platov podľa únie zamestnávateľov pomohli štyri opatrenia.
Spolu so sociálnym balíčkom by mohli zvýšiť čistý príjem modelovej rodiny až o 263 eur mesačne, zatiaľ čo návrh na zvýšenie príplatkov za nočnú prácu, počas sviatkov, ako aj zavedenie príplatku počas víkendu, podľa prepočtov únie zamestnávateľov prinesie zvýšenie príjmu vo výške 135 eur mesačne.
Modelovou rodinou je pekár s nočnou prácou, predavačka s víkendovou prácou, ktorí majú napríklad 7-ročné dieťa.
Štyri opatrenia
Únia zamestnávateľov navrhuje zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na úroveň minimálnej mzdy. Ďalším opatrením je aj zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) na zdravotné odvody na úroveň minimálnej mzdy.
Súčasťou návrhu je i adekvátne posunutie stropu pre výpočet OOP.
Zamestnávatelia navrhuje aj zavedenie zníženej 10-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty na všetky potraviny, nielen na tie vybrané.
“Keď sa darí verejným financiám, nech sa podelí aj štát. Na naše opatrenia je v štátnej kase dosť peňazí.
„
Posledným opatrením je zavedenie výnimky pre platenie odvodov aj dane z príjmu zo zvýšených príplatkov. V praxi by to znamenalo, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi hrubú mzdu v hodnote navrhovaného zvýšenia príplatkov, z ktorej zamestnanec nebude musieť zaplatiť ani odvody, ani daň z príjmu.
Zamestnávateľ by nemal z tohto príplatku tiež platiť odvody. "Keď sa darí verejným financiám, nech sa podelí aj štát. Na naše opatrenia je v štátnej kase dosť peňazí," doplnil tajomník únie zamestnávateľov Martin Hošták s tým, že pokiaľ si môže vláda dovoliť nakupovať napríklad obrnené transportéry, tak by mala nájsť zdroje aj na navrhované opatrenia RÚZ.
Podľa prvého viceprezidenta únie zamestnávateľov Luboša Sirotu sa dajú financovať z vyššieho výberu daní a odvodov.
Pokles volebných preferencií
Sirota je ale presvedčený, že sociálne balíčky prichádzajú s poklesom preferencií vládnych strán.
"Zamestnávatelia ich nemôžu každý rok platiť. Teraz je situácia o to zložitejšia, že máme vo vláde tri strany. Ide viac o politiku a menej o exaktné veci, ktorým sa chceme venovať. Základný rozpor je, že my nemôžeme donekonečna hovoriť o tom, že nech to zaplatia zamestnávatelia," podotkol však Sirota.

Dosahy týchto opatrení podľa únie pocítia najmä zamestnávatelia v ekonomicky slabších regiónoch a v odvetviach, ktoré na nočnej a víkendovej práci závisia.
Sirota pritom upozornil, že každý rok rastie výber daní a odvodov. "Kde sú tie peniaze? Máme lepšie zdravotníctvo, školstvo? Ak cítime silnú potrebu zvýšiť čisté príjmy zamestnancov, tak ich zvýšme. Ale máme dostatočný balík peňazí, ktorý každý rok vyberieme naviac, a tieto peniaze sa nedostanú k zamestnancom," tvrdí Sirota.
Upozornil zároveň na to, že medzi zamestnávateľmi a vládou podľa neho neexistuje žiadny konflikt.
Návrh na zvýšenie príplatkov zamestnancov je súčasťou vládneho sociálneho balíčka. Do parlamentu novelu Zákonníka práce predkladajú spoločne poslanci vládneho Smeru-SD. Únia zamestnávateľov predpokladá, že slovenských zamestnávateľov bude toto opatrenie pre nárast celkovej ceny práce stáť spolu zhruba 1 miliardu eur.
Cieľom únie zamestnávateľov je na tripartite vyrokovať, aby sa na časti zvýšenia miezd zamestnancov podieľal aj štát.