BRATISLAVA. Členské krajiny Európskej únie v minulom roku na vedu a výskum vynaložili vyše 300 miliardy eur, čo predstavovalo 2,03 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
V porovnaní s predošlým rokom sa objem výdavkov v EÚ na vedu a výskum v pomere k HDP nezmenil, ale stúpol za uplynulé desaťročie, keďže v roku 2006 bol vo výške 1,76 percenta HDP. Informoval o tom v piatok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Na Slovensku boli vlani výdavky na vedu a výskum v porovnaní s priemerom Európskej únie nižšie, a to na úrovni 0,79 percenta HDP, hoci počas posledného desaťročia stúpli, keďže v roku 2006 boli iba vo výške 0,48 percenta HDP.
Najvyššie výdavky na vedu a výskum v rámci EÚ vlani mali Švédsko (3,25 % HDP), Rakúsko (3,09 %) a Nemecko (2,94 %). Najnižšie výdavky na vedu a výskum vlani boli v Lotyšsku (0,44 % HDP), v Rumunsku (0,48 %) a na Cypre (0,5 %).
V priebehu uplynulých desiatich rokov sa objem výdavkov na vedu a výskum v pomere k HDP zvýšil v 22 členských krajinách EÚ a klesol v šiestich členských štátoch.
Naivýraznejšie tieto výdavky stúpli v Rakúsku (z 2,36 % HDP v roku 2006 na 3,09 % v roku 2016) a v Belgicku (z 1,81 % na 2,49 %). Najviac sa výdavky na vedu a výskum znížili vo Fínsku (z 3,34 % HDP v roku 2006 na 2,75 % v roku 2016) a v Luxembursku (z 1,67 % na 1,24 %).
Výrazne vyššie výdavky na vedu a výskum ako Európska únia majú Južná Kórea (4,23 % HDP v roku 2015), Japonsko (3,29 % HDP v roku 2015) a USA (2,79 % HDP v roku 2015). Zhruba rovnaké ako EÚ má výdavky na vedu a výskum Čína (2,07 % v roku 2015) a podstatne nižšie ich má Rusko (1,1 % HDP v roku 2015).
