BRATISLAVA. Parlament odštartoval rokovanie o zákone roka, teda o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Rezort financií v ňom počíta v budúcom roku s poklesom deficitu na 0,83 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) vyhlásil, že návrh štátneho rozpočtu je výsledkom dohody koaličných partnerov a je dobrou správou pre ľudí.
"Podarilo sa nám zostaviť rozpočet, ktorý rešpektuje požiadavky konsolidácie, a zároveň reflektuje na programové vyhlásenie vlády vo viacerých oblastiach," skonštatoval v pléne Kažimír s tým, že za predloženým rozpočtom si stojí.
"Urobím všetko pre to, aby nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mohli ohroziť plán vyrovnaného hospodárenia v stanovenom termíne. Tomuto rozpočtu verí aj Európska komisia (EK) a dúfam, že mu budete veriť aj vy," adresoval poslancom v parlamente Kažimír.
Dobrá ekonomická klíma
Vláda si v návrhu rozpočtu na budúci rok stanovila cieľ deficitu verejných financií na 0,83 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalšom roku sa má znížiť na 0,1 percenta HDP, v roku 2020 je cieľom vyrovnaná bilancia.
“Slovensko dosahuje historické čísla z pohľadu zamestnanosti, nezamestnanosť klesá a láme historické minimá.
„
"Tieto ciele reflektujú naše medzinárodné záväzky vyplývajúce z pravidiel Paktu stability a rastu a sú v súlade s požiadavkami EK. Tá potvrdila, že návrh rozpočtu je v súlade s európskymi pravidlami. EK považuje smerovanie SR k dosiahnutiu strednodobého cieľa za adekvátne," podotkol Kažimír.
Návrh rozpočtu bol podľa Kažimíra pripravený v dobrej ekonomickej klíme, pretože slovenskej ekonomike sa darí.
"Na budúci rok sa hospodársky rast zrýchli podľa našich odhadov na 4,2 percenta. Slovensko dosahuje historické čísla z pohľadu zamestnanosti, nezamestnanosť klesá a láme historické minimá," priblížil Kažimír.
Chcú znížiť dlh
Priaznivý ekonomický vývoj s pokračujúcou konsolidáciou sa má podľa šéfa rezortu financií odraziť aj v poklese dlhu. Ten má v budúcom roku klesnúť tesne pod hranicu 50 percent HDP (49,9 %). Do roku 2020 sa má ďalej znižovať, a to k úrovni okolo 45 percent HDP.
Kažimír sa v pléne venoval aj výdavkovej oblasti rozpočtu. Upozornil, že viac zdrojov je rozpočtovaných vo viacerých oblastiach. Viac peňazí má dostať napríklad rezort práce, školstvo má dostať oproti tomuto roku viac o 131 miliónov eur. Zdroje majú ísť aj na výskum a vývoj, ako aj na oblasť športu. Vyjadril sa aj k rastu výdavkov v oblasti obrany.
"Výdavky sa rozpočtujú v sume 1,1 miliardy eur čo je medziročný rast o vyše 9 percent," vyčíslil Kažimír. Viac zdrojov má ísť aj do oblasti dopravy.
13. a 14. plat
Rozpočet počíta aj so zvýšením platov, vyčlenených je 216 miliónov eur navyše oproti tomuto roku. Až 135 miliónov eur z toho má ísť na platy zamestnancov štátnej a verejnej služby v budúcom roku. Na zvýšenie platov pedagogických zamestnancov je vyčlenených 82 miliónov eur.
“Rozpočet počíta aj so zavedením 13. a 14. platu, ako aj s oslobodením príjmov dohôd dôchodcov.
„
"Rozpočet počíta aj so zavedením 13. a 14. platu, ako aj s oslobodením príjmov dohôd dôchodcov," podotkol Kažimír.
Nie je však ešte pripravená definitívna legislatíva na zavedenie týchto opatrení, financované majú byť preto z rezervy v rámci Všeobecnej pokladničnej správy.
Za dôležité považuje aj pokračovať v revízii výdavkov. "V súlade s programovým vyhlásením vlády sme zhodnotili takmer polovicu verejných výdavkov a sme tak na dobrej ceste pozrieť sa na väčšinu výdavkov," skonštatoval šéf rezortu financií.
Rezort financií počíta v rozpočte aj s ďalšími rezervami. Na budúci rok je vyčlenených 140 miliónov eur na vykrytie prípadného výpadku v oblasti daňových a nedaňových príjmov.
V minulých rokoch trvala diskusia k návrhu štátneho rozpočtu niekoľko dní. Do pléna si aktuálne prišla Kažimíra vypočuť približne pätina poslancov. "Som pripravený na konštruktívnu diskusiu," dodal Kažimír.
