BRATISLAVA. Vyrovnaný rozpočet by Slovensko mohlo mať skôr, štát by však nemohol urobiť nič pre ľudí.
Vyhlásil to pri prezentácii návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky v parlamente minister financií Peter Kažimír.
Reagoval tak na častú opozičnú kritiku, že vláda neustále odkladá svoju ambíciu dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Podľa Kažimíra je ale prirodzené, že v rozpočte sú návrhy opatrení, ktoré si vláda definovala v programovom vyhlásení a sú pre ňu prioritou. Pripomenul pritom dohodnutý sociálny balíček v hodnote 250 miliónov eur.
Minister však tvrdí, že v roku 2020 už bude deficit verejných financií Slovensko skutočne na nule.
„Z roka na rok znižujeme deficit a ja verím, že o tri roky, keď sa tu stretneme, vám s radosťou oznámim, že sme sa dostali na nulu, alebo ak chcete, že sme dosiahli vyrovnané hospodárenie,“ povedal na začiatok rozpravy k rozpočtu Kažimír.
Pripomenul však, že aj napriek zvoľneniu pôvodných rozpočtových cieľov je návrh rozpočtu plne v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami a zodpovedá požiadavkám Paktu stability a rastu.
Zrušenie daňových licencií
Šéf rezortu financií hovoril aj o tom, že kým na jednej strane sa zvyšujú nároky na rozpočtové výdavky, na druhej strane vláda prijíma aj opatrenia na znižovanie príjmov. Niektoré aj také, ktoré samotný minister za správne nepovažuje.
„Nie so všetkým som sa stotožnil. Konkrétne mám na mysli zrušenie daňových licencií, ktoré som vnímal ako zmysluplné opatrenie. A budem úprimný, ak by to bolo možné, zavediem ich znova,“ tvrdí.
Okrem toho pripomenul dohodnuté daňové úľavy v kúpeľníctve, odpustenie DPH pre humanitárnu pomoc súkromných firiem do zahraničia, či zvýšenie superodpočtu na vedu a výskum. Na strane výdavkov minister Kažimír pripomína navyšovanie rozpočtov zdravotníctva či vzdelávania, či skutočnosť, že rozpočet počíta aj so zvyšovaním platov vo verejnej správe.
Práve uvoľňovanie konsolidačných plánov je najčastejším terčom kritiky zo strany opozície. Šéf opozičnej SaS Richard Sulík hovorí, že minister financií tak hazarduje s dobrými časmi, a ak nedokáže hospodáriť vyrovnane teraz, je podľa neho otázne, čoho sa dočkáme v časoch horších. Pripomenul pritom vysoké deficity z krízových rokov za ministrovania Kažimírovho predchodcu zo Smeru Jána Počiatka.
Nedôvera
Sulíkov stranícky kolega Eugen Jurzyca doplnil, že nedodržiavanie vlastných rozpočtových záväzkov vládou dáva plné právo jej nedôverovať. Upozornil aj na skutočnosť, že keby vláda neprijímala žiadnu novú legislatívu, už v budúcom roku by sme vyrovnaný rozpočet dosiahli.
„Vláda dekonsoliduje. Keby nerobila nič, tak by sme mali vyrovnané verejné financie skôr, ako keď pri kormidle je. Autopilot by dosiahol vyrovnané verejné financie skôr ako vláda Roberta Fica,“ dodal.
K rozpočtu sa vyjadril na začiatok rozpravy aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) Karol Mitrík. Kontrolóri podľa neho identifikovali v návrhu rozpočtu viaceré riziká, zásadné pripomienky však nevzniesli. Takisto vláde pripomenuli navrhované zvyšovanie schodkov oproti pôvodným plánom a oddialenie vyrovnaného rozpočtu na rok 2020, čím je podľa nich ohrozené aj dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa.
Návrh zákona roka
Na strane výdavkov NKÚ konštatuje nedostatočné pokrytie niektorých položiek rozpočtu. A to najmä v oblasti zvýšenia mzdových výdavkov vyplývajúcich z uznesení vlády, príspevkov do doplnkových dôchodkových poisťovní v rámci výdavkov na poistné, či financovania nových zmlúv na prevádzku a rozvoj informačných systémov, ktoré sa zaobstarali z eurofondov a výdavkov na opravu a údržbu budov a obnovu a doplnenie techniky. NKÚ upozorňuje aj na riziká spojené s nízkym čerpaním eurofondov.
Parlamentné rokovanie o návrhu zákona roka, ako sa rozpočet označuje, pokračuje rozpravou poslancov. Písomne sa do nej prihlásilo spolu 23 zákonodarcov, následne budú mať možnosť sa do rozpravy prihlásiť ešte ústne.
Samotný návrh rozpočtu pritom počíta na budúci rok s deficitom na úrovni 0,8 % výkonu ekonomiky.
Postupne by mal klesať na 0,1 % hrubého domáceho produktu v roku 2019 a vyrovnaný rozpočet by sme mali dosiahnuť o rok neskôr. Rozpočet pritom počíta so znižovaním verejného dlhu na budúci rok na 49,9 % hrubého domáceho produktu a postupne by mal klesať až k úrovni zhruba 45 % výkonu ekonomiky v roku 2020 a mal by sa tak dostať zo sankčných pásiem dlhovej brzdy.
