BRATISLAVA. Rozpočet Slovenska na budúci rok, o ktorom budú poslanci hlasovať už v stredu 13. decembra, je výsledkom rokovaní v koalícii.
V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to zopakoval minister financií Peter Kažimír s tým, že ak by nebol v súčasnej vláde, deficit mohol byť nulový už skôr, ale napríklad bez znižovania daní.
„Lenže neznížil by som dane, čo som ani nechcel znížiť, donútili ma k tomu koaliční partneri. A na druhej strane sú sociálne opatrenia. Keď toto dáme dohromady, je to štvrť miliardy menej na príjmoch, štvrť miliardy navyše vo výdavkoch a máte pol miliardy," povedal minister s tým, že v daniach by predovšetkým nerušil daňové licencie, ktoré končia od 1. januára budúceho roku.
Koaličná kríza
Do prípravy budúcoročného rozpočtu tiež podľa Kažimíra výrazne vstúpila koaličná kríza zo začiatku septembra, čo je presne obdobie, kedy vrcholia vnútrovládne rokovania o rozpočte. „Pravdou je, že tá kríza sa vyriešila aj dohodou na konkrétnych opatreniach. Museli sme urobiť nejakú dohodu," tvrdí.
Rozpočet tak musí v rezervách počítať aj s opatreniami, ktoré stále nepoznajú finálnu podobu, ako sú napríklad 13. a 14. platy. Napriek tomu verí, že pri stredajšom hlasovaní sa už rozpočet meniť nebude a schválený bude vo forme, ako vyšiel z rokovania gestorského finančného výboru.
Práve zmierňovanie konsolidácie oproti pôvodným plánom a odsúvanie vyrovnaného rozpočtu bolo pritom najčastejším zdrojom kritiky aj pri prerokúvaní návrhu v parlamente. „Pri tých rozpočtovo dobrých časoch, ktoré Slovensko zažíva, sa mohlo a malo konsoidovať rýchlejšie. V zlých časoch si môže vláda požičať, v dobrých to má vrátiť," uviedol v Sobotných dialógoch poslanec za SaS Eugen Jurzyca. Ako dodal, aj financovanie rôznych vládnych priorít musí podliehať princípom morálky.
„Je dôležité mať viac peňazí na vzdelávanie, diaľnice, ale princíp v dobrých časoch peniaze vracať, je vyšší," povedal s tým, že momentálne tempo konsolidácie možno ako problém nepociťujeme, ale ak príde kríza, bude to problém.
Naplánovaný schodok
Minister však ani odsunutie plánu vyrovnaného rozpočtu na rok 2020 kriticky nevníma. Pripomenul, že už v pre rok 2019 je naplánovaný schodok na úrovni 0,1 % hrubého domáceho produktu, čo môže v nominále predstavovať zhruba 70 mil. eur. „To už pri tých 34 miliardách krížom-krážom považujem za vyrovnaný rozpočet," tvrdí. Zároveň dodal, že ani s tohtoročným rozpočtom to napokon nebude také zlé, aké sa to pôvodne zdalo. Aktuálne totiž avizuje, že tohtoročný deficit verejných financií by mohol niekde nad 1,5 % hrubého domáceho produktu, kým posledné odhady hovorili o deficite ešte o desatinu vyššom.
V každom prípade deficit aj v tomto roku nedosiahne svoju pôvodne rozpočtovanú úroveň, ktorá bola bezmála 1,3 % výkonu ekonomiky. Kažimír sa ale obhajuje tým, že tento rok do rozpočtu nepriaznivo vstúpili najmä nepresnosti v odhade výberu dane z príjmov právnických osôb, ktorá sa v plnom svetle ukázal až v septembri tohto roku.
Problémy v rozpočte však robia aj metodologické zmeny posudzovania rôznych príjmov či výdavkov Eurostatom. Podľa ministra je tak v takýchto podmienkach zostavovať rozpočet niekedy alchýmiou.
Jurzyca však tvrdí, že ľudí nemusí zaujímať, ako sa zmenila metodika a vláda by mala vedieť zabezpečiť dodržiavanie vlastných záväzkov. Pomôcť by jej v tom mohli aj výdavkové stropy, s ktorými počíta aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, stále však neboli zavedené.
Minister financií však hovorí, že aj sa neurobia aj ďalšie zmeny v dlhovej brzde, ktoré by mali najmä zjednodušiť financovanie štátneho dlhu, zavedenie výdavkových stropov nepodporí. Avizuje však zavedenie ich niekoľkoročného simulovania, čo by ukázalo, ako by ich zavedenie vplývalo na realitu. „Prvýkrát to počujem, je to pre mňa novinka, ale je to niečo na diskusiu," povedal Jurzyca.
