
U. S. Steel Corporation definitívne rozhodnutie o prevzatí dnes už bývalých Východslovenských železiarní oznámili na konci marca roku 2000.
Vtedy na tom dohodla nielen vtedajšia vláda na čele s Mikulášom Dzurindom a bývalý šéf VSŽ Gabriel Eichler, ale aj s predstaviteľmi amerického koncernu, na ktorého čele vtedy stál Paul J. Wilhelm.
Americká korporácia nepreberala celé Východoslovenské železiarne. Pod seba si zobrali len oceliarenskú časť, zvyšná ostala vtedajšej existujúcej spoločnosti.
Oceliarenská časť prešla pod novú spoločnosť, ktorej stopercentným akcionárom sa stal práve U. S. Steel. Podnik prevzal aj časť vtedajších dlhov. Cena, za ktorú sa železiarne v tom čase predali, bola okolo 400 miliónov eur vrátane dlhu.
Išlo o strategický krok pre americkú firmu, ktorej to umožní rozširovať sa cez Košice na európsky trh, hodnotil uzavretie dohody vtedajší prezident americkej korporácie Wilhelm.
„Pôsobíme v železiariarniach už nejaký čas. Je to dobrá fabrika, má dobré zariadenia a robia tam dobrí pracovníci“ konštatoval v marci 2000 Wilhelm, ktorý za dohodu v tej chvíli ďakoval aj vtedajšiemu premiérovi Dzurindovi. „Bez jeho prispenia by sme túto dohodu neuzavreli,“ dodal.
U. S. Steel chcel po dokončení celého procesu svoju výrobu rozšíriť o produkty s vyššou pridanou hodnotou. Malo ísť o výrobky pre automobilový priemysel, výrobu domácich spotrebičov či obalových plechov.
Dlhé rokovania

Definitívne prebratie železiarní Američanmi sa vôbec nerodilo ľahko. Vôbec prvý vážny záujem korporácia o prebratie fabriky potvrdila ešte v marci 1999.
Američania si najali prestížnu audítorskú firmu na prípravu auditu a správy o podniku pre vlastné potreby a do Košíc poslali skupinu odborníkov, ktorí preverovali stav výrobných zariadení. O niekoľko mesiacov na to predložila vtedajšiemu kabinetu prvú investičnú ponuku. Vláda ju odmietla a označila za neprijateľnú.
Druhú ponuku Američania predložili o niekoľko mesiacov neskôr. Ešte pred tým si vláda najala na investičnú banku Deutsche Bank, ktorá sa stala poradcom železiarní pre výber strategického partnera. O podnik sa zaujímala aj indická spoločnosť ISPAT International Lakshmiho Mittala.
Ten do metropoly východu prišiel v tom čase aj so svojím synom, s prezidentom európskych aktivít, ktorý bol nemeckého pôvodu, a ďalšími piatimi osobami súkromným lietadlom do Košíc.
„Nemecký prezident si obzrel VSŽ, pokýval hlavou a povedal, že takú čistú výrobu ako vo VSŽ ešte nevidel na východ od Nemecka. Páčilo sa im a na druhý deň mi dali indikatívnu ponuku. To isté trvalo U. S. Steelu osem mesiacov," hodnotil Eichler v rozhovore pre SME v novembri 2012.
Rezešovci

V prospech Američanov podľa neho rozhodli viaceré aspekty. Tým dôležitým bol, že Američania už v Košiciach boli pred rokom 1998, keď mali s vtedajšími Východoslovenskými železiarňami spoločný podnik.
Vláda Mikuláša Dzurindu začala hľadať strategického investora po svojom nástupe v roku 1998. Vtedy vystriedala kabinet Vladimíra Mečiara, počas vládnutia ktorého podnik vlastnila rodina Mečiarovho pobočníka Alexandra Rezeša.
Tesne po nástupe prvej Dzurindovej vlády sa fabrika dostala pred bankrot. „Za Mečiara sa vyberali zo železiarní obrovské množstvá peňazí, manažéri mali obrovské platy. Do údržby a modernizácie sa nedávalo takmer nič,“ povedal vo februári v rozhovore pre SME bývalý prezident Rudolf Schuster, ktorý vo VSŽ pracoval a bol aj primátorom Košíc.
Stále predávajú?
“Za Mečiara sa vyberali zo železiarní obrovské množstvá peňazí.
„
Američania pritom už na východnom Slovensku byť nemuseli. Svoj závod v Košiciach chceli dvakrát predať.
Najprv to bolo v roku 2012, keď odchod Američanov zo závodu zachraňoval druhý kabinet Roberta Fica (Smer) memorandom a sľúbenými výhodami pre podnik, neskôr to bolo na prelome rokov 2015 a 2016.
Vtedy sa do finále boja o fabriku dostali dvaja investori - čínsky HeSteel Group a český investor Moravia Steel, do ktorého skupiny partia napríklad Třinecké železárny. Moravia Steel ovládajú slovenskí podnikatelia Tomáš Chrenek, Evžen Balko, Ján Moder a Mária Blašková s rodinou. Sú to najbohatší ľudia v krajine.

V akom stave je dnes možný odchod Američanov z Košíc, nie je jasné. Na začiatku roka 2018 sa končí platnosť memoranda medzi fabrikou a štátom, ktoré roku 2013 podpisoval premiér Robert Fico.
Hoci ešte na jeseň denník Korzár priniesol informáciu o definitívnom odchode, U. S. Steel v Košiciach zatiaľ ostal.
„U. S. Steel Košice vidíme ako konkurencieschopný a hodnotný podnik aj v budúcnosti," odpovedal hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača na otázku, či Američania v Košiciach ostanú aj ďalších 18 rokov.