Regulátor zaťahuje úverovú brzdu vo viacerých krokoch. Ešte v roku 2014 sprísnil poskytovanie takzvaných stopercentných hypoték, začiatkom tohto roka pritiahol opraty znova. Nové opatrenia, ktoré majú platiť od januára, sa nebudú týkať bývania, ale spotreby.
Dosah na spotrebu
Analytik OVB Marián Búlik hovorí o prvom pokuse Národnej banky Slovenska utlmiť poskytovanie spotrebných úverov. Tých si Slováci berú v ostatných dvoch rokoch výrazne viac. „Keďže majú v dôsledku kratšej splatnosti vyšší úrok aj splátku ako úvery na bývanie, riziko nesplácania je pri nich výrazne vyššie.
Kým zlyhaných úverov na bývanie je 3,4 percenta, pri spotrebných je to až osem percent,“ dodáva s tým, že toto číslo stále rastie. Prísnejšie podmienky pocítia klienti bánk, ako aj nebankových subjektov. „Pre žiadateľov o spotrebný úver nebude rozhodujúca výška príjmu, ale to, koľko im z neho ostane na zaplatenie splátky,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Finančného kompasu Maroš Ovčarik s tým, že človek s „napnutým“ rozpočtom podľa nových pravidiel už na pôžičku nedosiahne.
Samotný algoritmus posudzovania bonity je relatívne jednoduchý, vymenúva analytik. „Prvým krokom bude určenie rozdielu medzi čistým príjmom domácnosti, v ktorej klient žije, a požadovanou sumou životného minima.“ Na osobu ide približne o 200 eur. Ak je súčasťou domácnosti aj ďalšia plnoletá osoba, životné minimum narastie o ďalších 140 eur. Celkový súčet môžu zvýšiť deti, každé približne o 91 eur.
“Pre žiadateľov o spotrebný úver nebude rozhodujúca výška príjmu, ale to, koľko im z neho ostane na zaplatenie splátky
„
Druhým krokom bude určenie nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb. Ich výšku majú finančné inštitúcie vypočítať ako rozdiel medzi čistými príjmami domácnosti a zodpovedajúcou sumou životného minima. Rozdiel sa však zvýši ešte o 20 percent.
„Pôjde fakticky o finančnú rezervu, časť príjmu, ktorý by mala mať domácnosť k dispozícii po zaplatení všetkých svojich finančných záväzkov. Návrh opatrenia NBS počíta s tým, že opisovaná procedúra môže byť aj ,mäkšia‘, ale len vtedy, keď ročný príjem žiadateľa bude vyšší ako jeho dlh,“ vysvetľuje ďalej M. Ovčarik.
Ak nie je úroková sadzba fixovaná na celý čas splácania a môže sa pri zmene ceny peňazí na trhu zvýšiť, veriteľ musí otestovať schopnosť klienta splácať aj pri zvýšení sadzby o dva percentuálne body.
