BRATISLAVA. Vysoké faktúry za teplo, šesťdňový štrajk vo Volkswagene, maslová či vajíčková kríza, odvolávanie Richtera, Kažimírovo fiasko v Bruseli či Ficova nočná zmena pri zváračke plastov.
Aj tieto udalosti boli témami v končiacom sa roku 2017. Pozrite si výber toho najzaujímavejšieho, čo sa v slovenskej ekonomike stalo.
1. Trhanie faktúr v priamom prenose
Rok 2017 sa začal kauzou vysokých faktúr za elektrinu. Stalo sa to po tom, čo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zmenil distribučné poplatky.
V polovici januára proti tomu zasiahol premiér Róbert Fico, nepáčili sa mu ceny za distribúciu elektriny a plynu. Regulačnému úradu vtedy nariadil zrušiť rozhodnutie na rok 2017. Po tom, ako Fico vyzval ľudí, aby faktúry za energiu neplatili, narástol počet neplatičov.
Po politickom tlaku odstúpil Jozef Holjenčík z postu šéfa regulačného úradu.
V lete poslanci rozhodli, že funkcia predsedu ÚRSO a predsedu Regulačnej rady ÚRSO sa oddelí. Nového šéfa ÚRSO bude po novom vymenovávať vláda. A to aj napriek nesúhlasu prezidenta Andreja Kisku, ktorý opätovne nepodpísal novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Právna norma platí aj bez jeho podpisu.
V júli vláda vymenovala 62-ročného Ľubomíra Jahnátka za predsedu regulačného úradu, ktorý určuje ceny energií pre domácnosti a dohliada na celý biznis s elektrinou, plynom či vodou. V auguste prezident Kiska vymenoval za predsedu Regulačnej rady ÚRSO Radoslava Naništu.

2. Gabčíkovo a Bžánove miliónové odmeny
V prvej polovici januára Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutie, podľa ktorého je zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo neplatná. Súd odmietol sťažnosť Slovenských elektrární voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, ktorý v minulosti odmietol dovolanie v prípade Gabčíkova.
O Gabčíkove média informovali aj na konci júna, kedy bol známy výsledok arbitrážneho konania pred Medzinárodným rozhodcovským centrom hospodárskej komory Rakúska vo Viedni medzi Slovenskými elektrárňami na jednej strane a MH Manažmentom – nástupcom Fondu národného majetku a ministerstvom hospodárstva na druhej strane.
Výsledkom bolo, že zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo je od počiatku neplatná a Slovenské elektrárne nemajú nárok na žiadne finančné odškodnenie.

O Gabčíkove verejnosť počula aj na jeseň, kedy sa prevalila kauza vysokých odmien pre advokáta Radomíra Bžána, ktorý zastupoval štát v arbitráži o vodnú elektráreň v Gabčíkove v spore s talianskym Enelom.
Za vyhratý spor mal Bžán dostať 64 miliónov eur.
Celá kauza mala zaujímavú dohru. Vláda sa rozhodla, že 17,6 milióna eur advokátskej kancelárii síce vyplatí, ale zároveň sa obrátila na súd, aby ich dostala späť – a to tak, že zažalovala jeho advokátsku kanceláriu.
Polícia 10. novembra zaistila peniaze vyplatené štátom advokátovi Radomírovi Bžánovi. Vyšetrovateľ po dohode s prokurátorom začal trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.
3. Matečnej zásluhy v poľnohospodárstve
Koncom februára sa ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) stala prvým občanom Slovenska, ktorého vyznamenali vysokým francúzskym štátnym vyznamenaním za zásluhy v poľnohospodárstve.
Vyznamenanie najvyššej triedy jej udelil francúzsky minister poľnohospodárstva Stéphane Le Foll. Ocenil ním Matečnej úsilie o lepšie postavenie farmárov a poľnohospodárstva v Európskej únii počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
4. Zomrel Vladimír Fruni
Exmajiteľ nebankových spoločností BMG Invest a Horizont Slovakia Vladimír Fruni zomrel 28. februára 2017 v Británii vo veku 64 rokov.
5. Nová 50-eurová bankovka
V apríli uviedli do obehu na Slovensku i v celej eurozóne novú bankovku série Európa v hodnote 50 eur.

6. Koniec nakupovania cez sviatky
V apríli sa rozhodlo, že obchody na Slovensku od júna 2017 zatvoria počas viacerých štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Obchody tak zostanú zatvorené spolu pätnásť a pol dňa v roku, dovtedy to bolo len tri a pol dňa – na Štedrý deň popoludní, v Prvý sviatok vianočný, na Nový rok a počas Veľkonočnej nedele.
7. EXPO 2017 v Astane
Minister hospodárstva Peter Žiga viedol 10. júna slovenskú delegáciu na otvorení svetovej výstavy EXPO 2017 v kazašskej Astane.
8. Nové cesty
Slávnostným poklopaním základného kameňa symbolicky odštartovali koncom mája výstavbu diaľničného úseku D1 Prešov, západ - Prešov, juh. Postaví ho Združenie D1 Prešov, ktoré tvorí konzorcium firiem Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav, Metrostav Slovakia. Práce potrvajú štyri roky a podľa zmluvy diaľničný úsek bude dokončený do 30. júna 2021.
V júni pre motoristov otvorili diaľničný úsek D3 Svrčinovec - Skalité v celkovej dĺžke viac ako 15 kilometrov od križovatky Svrčinovec po hraničný priechod do Poľska.
Začiatkom decembra Národná diaľničná spoločnosť otvorila takmer päťkilometrový úsek diaľnice D3 Žilina Strážov - Žilina Brodno. Súčasťou diela za 255 miliónov eur je 1,5-kilometrová estakáda ponad Vodné dielo Hričov a 2,2-kilometrový dvojrúrový tunel Považský Chlmec.
9. Ostrý štrajk vo Volkswagene
Šesť dní trvajúci ostrý štrajk v automobilke Volkswagen Slovakia sa skončil 25. júna 2017. Odbory a vedenie firmy sa po celodennom rokovaní dohodli na novej kolektívnej zmluve, ktorej súčasťou je aj okamžité ukončenie štrajku. Výroba v automobilke sa opäť obnovila 26. júna o 6.00 hodine ráno.
Najdôležitejším bodom rokovaní boli platy zamestnancov Volkswagenu. Tie sa majú dvíhať na trikrát, dokopy sa tarifné triedy dvihnú o 14,12 percenta.
10. O jednu banku menej
Sberbank Slovensko definitívne zanikla. Od 1. augusta ju prevzala Prima banka Slovensko. Akcionári oboch spoločností na svojich mimoriadnych valných zhromaždeniach rozhodli o zlúčení bánk.
11. Neúspešné odvolávanie ministra práce
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer) ostal 7. apríla vo funkcii, zámer opozície odvolať ho pre kauzu Čistý deň a ďalšie údajné pochybenia nevyšiel. Za vyslovenie nedôvery Richterovi hlasovalo len 57 poslancov zo 128 prítomných. Hlasovaním vyvrcholila viac ako 16-hodinová rozprava, ktorá sa začala 6.4. o 16. hodine.
Presne o päť mesiacov, 7. septembra, sa opozícia opäť pokúšala odvolať Richtera (Smer) pre kauzu Čistý deň a ďalšie údajné pochybenia. Aj tentoraz bezúspešne. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo len 61 zo 139 prítomných poslancov.
12. Jaguar Land Rover začal hľadať tisíc zamestnancov
Začiatkom októbra automobilka Jaguar Land Rover Slovakia oficiálne spustila náborovú kampaň, počas ktorej ponúka 1000 nových pracovných miest vo svojom nitrianskom závode.
13. Ficov samit za rovnakú kvalitu pre všetkých
V Bratislave sa 13. októbra uskutočnil samit Za rovnakú kvalitu produktov pre všetkých. Predsedovia vlád Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska a Poľska ho využili aj na rokovanie vo formáte V4. Stretli sa aj s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom.
Na samite politici hľadali možnosti, ako odstrániť rozdiely v dvojakej kvalite produktov na európskom trhu.
Premiér Fico na margo dvojakej kvality potravín ešte pred samitom vyhlásil, že „odmieta jesť, piť a používať šmejdy“.
14. Vyššia minimálna mzda
Premiér Robert Fico spoločne s ministrom práce Jánom Richterom podpísali nariadenie o zvýšení minimálnej mzdy v roku 2018, ktorá stúpne zo súčasných 435 eur na 480 eur, čo predstavuje zvýšenie o 10,34 percenta. Minimálna hodinová mzda zamestnancov dosiahne 2,759 eura.

15. Koniec ťažby v Bani Cigeľ
Hornonitrianske bane Prievidza ukončili po 55 rokoch ťažbu v Bani Cigeľ. Poslednú tonu uhlia vyviezli na povrch na poludnie 27. októbra 2017.
16. Chyba v čipových občianskych preukazoch

Koncom októbra sa verejnosť dozvedela, že najneskôr 2. novembra budú všetky elektronické podpisy na čipových občianskych preukazoch zrušené.
Chybu v čipe objavili výskumníci z Masarykovej univerzity v Brne ešte začiatkom roka. Pre chybu bolo možné prelomiť akýkoľvek elektronicky podpísaný dokument a ukradnúť z neho niečí podpisový certifikát.
Takýto certifikát sa dal využiť na krádež nehnuteľnosti alebo prevod firmy.
Ministerstvo vnútra o bezpečnostnej chybe v občianskych preukazoch mlčalo tri mesiace. „Nechceli sme občanov znepokojovať hypotetickými hrozbami,“ povedala štátna tajomníčka ministerstva vnútra Denisa Saková.
17. Vlak z Číny k nám cestoval 17 dní
Do nákladného prístavu v Bratislave prišiel 13. novembra prvý skúšobný čínsky vlak s kontajnermi, cesta mu trvala 17 dní. Preprava po železnici z Číny aj cez Slovensko sa obnovila po vyše ročnej prestávke. Vlak prešiel bezmála 11-tisíc kilometrov, doviezol tovar v 40 kontajneroch.

18. Amazon otvoril v Seredi sklad
Spoločnosť Amazon otvorila 14. novembra v Seredi svoje najväčšie a jedno z technologicky najvyspelejších reverzných logistických centier. Postupne vytvorí viac než 1000 trvalých pracovných príležitostí na plný úväzok, popri viac ako 850 existujúcich pracovných miestach vo firemnej kancelárii v Bratislave.
19. Príplatky za nočnú a 497 zvarkov
Premiér Fico predstavil v novembri návrhy zmien v Zákonníku práce. Zamestnanci by po novom mohli mať vyššie príplatky za prácu v noci či cez sviatok, príplatok za prácu cez víkend, ale aj viac peňazí na presťahovanie sa za prácou.
Fico na konci novembra odrobil osemhodinovú pracovnú zmenu pri zváračke plastov. Vo firme IAC Group v logistickom parku v Lozorne takto vyjadril rešpekt voči tisíckam ľudí, ktorí pracujú v noci.
"Pán premiér pracoval vynikajúco, pretože začiatočníci vyrobia 300 až 350 zvarkov. Pán premiér spravil 497 zvarkov, čo je slušný výkon na to, že túto prácu robil prvýkrát v živote," ohodnotil premiérov nočný výkon riaditeľ firmy Peter Žatkulák. Zabehnutý pracovník vyrobí približne 650 zvarkov.
20. Lieková agentúra Bratislavu obišla
Slovensko nakoniec neuspelo v súboji o presídlenie Európskej agentúry pre lieky z Londýna do Bratislavy. Po marci 2019 bude Európska agentúra pre lieky sídliť v holandskom Amsterdame, ktorý v rozhodujúcom treťom kole porazil talianske Miláno. O tomto výsledku rozhodlo hlasovanie Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

21. Kažimír sa nestal európskym ministrom financií
Slovenský minister financií Peter Kažimír sa nestal predsedom Euroskupiny. Postúpil do druhého kola hlasovania, v ktorom napokon tento post získal portugalský minister financií Mário Centeno.
22. Pokazené mäso, jedovaté vajíčka, drahé maslo a nekvalitné spišské párky
V roku 2017 striedala jedna potravinová kauza ďalšiu. Koncom marca sa na Slovensko z Brazílie dostalo približne 21 ton kuracieho mäsa nakazeného salmonelou. Inšpektori ho našli v bratislavských skladoch, časť bola rozdistribuovaná do desiatok reštaurácií či školských jedální. Nakazené mäso na Slovensko dorazilo cez Holandsko a Poľsko.
Veľkí producenti mäsa v Brazílii údajne celé roky predávali doma aj na zahraničných trhoch pokazené hovädzie a hydinové mäso. Aby dostali potrebné certifikáty, podplácali podľa vyšetrovateľov politikov a hygienikov.
Podľa polície používali výrobcovia kyseliny aj ďalšie chemikálie, aby zamaskovali, že tovar je pokazený. Brazília je pritom najväčší svetový vývozca červeného mäsa a mäsové výrobky, ako aj produkciu vyváža do 150 krajín sveta.
V auguste zas média zamestnávala „vajíčková kauza“. Takzvaná fipronilová nákaza prišla z Holandska, kde sa sliepky aj vajcia nakazili pesticídom fipronil, ktorý sa používa proti všiam, blchám a kliešťom. Na zvieratá, ktoré produkujú potraviny, sa používať nesmie. Nakazené vajcia alebo produkty z nich začali potom objavovať inšpektori takmer vo všetkých štátoch Európskej únie, vrátane Slovenska.
Holandskí farmári museli následne zlikvidovať celé chovy nosníc. A keďže Holandsko patrí medzi najväčších producentov vajec, už koncom roka zákazník pocítil, že vajec je v obchode menej a stoja viac peňazí.
Slovákov trápilo aj maslo, ktoré výrazne zdraželo a stal sa z neho nedostatkový tovar. Maslo chýbalo nielen na Slovensku, ale i v Európe. Jeho zdražovanie súvisí s viacerými udalosťami. Pred dvoma rokmi sa zrušili mliečne kvóty. Krátko nato trh zaplavilo lacné mlieko zo zahraničia a mnohí výrobcovia museli znížiť počet dojníc, lebo lacnému mlieku nevedeli konkurovať. Na Slovensku preto zaniklo desať percent výrobcov. Pokles dojníc sa tak prirodzene premietol do množstva a ceny masla.
Na záver roka Slovákov sklamal test spišských párkov, v ktorom všetky párky pohoreli. Test totiž ukázal, že v spišských párkoch nie je dosť mäsa a sú v nich pridané farbivá či sója. Výrobcovia výsledky dementovali s tým, že test mohol byť zmanipulovaný. Podľa jedného z výrobcov to má dokazovať aj mlčanie jeho autorov, ktorí doteraz nezverejnili metodiku testovania.