Keby sa pre celý sektor pôdohospodárstva našlo nejakých 50 miliónov eur, čo je v rámci štátneho rozpočtu smiešna suma, tak máme mnoho problémov vyriešených. Myslí si to Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM).
V roku 2016 tri milióny eur dotácií stačili na zažehnanie jednej z najväčších kríz mlieka, pre ktorú s chovom dojníc skončili mnohí farmári na Slovensku, ale aj inde v Európe. V súčasnom modeli je totiž produkcia (surového) kravského mlieka stratová v celej Európskej únii.
“Ten, ktorý robí najmenej, má najviac. Čiže obchodník – za to, zvyloží škatuľu mlieka na pult, lebo do obchodu mu ju dovezie mliekar.
„
Otázka je, koľko stráca na liter farmár a koľko dotuje štát. So započítaním dotácií producent mlieka na Slovensku stráca na litri 0,03 eura, zato priemerný európsky farmár je vďaka nim ziskový. V neposlednom rade ovplyvňujú situáciu mliekarne a obchod, najmä potravinové reťazce.
V čase mliečnej krízy, ktorá vrcholila v júli 2016, sa podľa údajov SZPM na spotrebiteľskej cene mlieka marža obchodníka podieľala 45 percentami, farmára 38 percentami a veľmi nízka, 7,5-percentná bola aj spracovateľská marža. V auguste minulého roka sa prvovýrobca na spotrebiteľskej cene mlieka podieľal 45 percentami, spracovateľ 13 a obchodník už iba 31 percentami.
