Pred ôsmimi rokmi si v panelákovom byte v Banskej Bystrici, kde žil s rodičmi, zbalil svoj svet do jedného kufra s cieľom dostať sa na miesto, o ktorom zvykne hovoriť, že vlastne ani neexistuje.
„Toto počasie som ako darček priniesol až z Osla,“ zavtipkoval Andrej Tichý (31), keď nám vo dverách podával ruku. Kým na tvárach ostatných bolo vidieť značné podráždenie zo sychravého októbrového dňa, Andreja dážď ani vietor nevyviedli z miery.
Oproti tomu, s čím sa roky stretával v Nórsku, bola najhoršia búrka v Bratislave akousi nesmelou prehánkou. Cesta na bicykli do práce počas snehovej víchrice či dvadsaťmetrové vlny uprostred januára na plošine niekde v Severnom mori, aj to sú zážitky, ktoré Andrejovi priniesla cesta za jeho snom.
Cesta na ropnú plošinu, o ktorej sníva nejeden chlapec, sa v jeho prípade stala skutočnosťou.
Zmena života
Mal 23 rokov, celú budúcnosť pred sebou, no v hlave myšlienky seniora, ktorý bilancuje svoj život.
Frustrácia z práce, sklamanie z nesplnených plánov, nespokojnosť so životným štýlom, to boli emócie, ktoré sa mu preháňali hlavou v jeden augustový deň.
Sedel vo svojej detskej izbe v byte u rodičov a všetko vyzeralo čierne.
