BRATISLAVA. Nezamestnanosť na Slovensku by v tomto roku mohla klesnúť aspoň o jedno percento. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer).
"Tu sa už ďaleko ťažšie tie veci riešia, lebo to portfólium je zložitejšie a treba do neho viac investovať, aby sme ho pripravili pre podmienky na trhu práce," povedal v súvislosti s možným poklesom nezamestnanosti pod hranicu päť percent.
Príprava na podmienky trhu práce
"Veľmi veľké percento z tých dlhodobo nezamestnaných tvorí rómske etnikum, ktoré potrebuje viac času aj peňazí, aby sme ich vedeli pripraviť na podmienky trhu práce," povedal Richter.
Otázka podľa ministra v tejto súvislosti tiež je, ako sa v prípade takýchto nezamestnaných k nim postavia zamestnávatelia. "Tu treba aj celospoločensky určité veci meniť," zdôraznil.
Pokiaľ ide o problematiku príplatkov pre zamestnancov za prácu v noci, návrh vládneho Smeru podľa ministra prediskutujú aj so sociálnymi partnermi.
"Sme pripravení sa baviť o troch kompromisoch. Prvým je isté zhodnotenie z hľadiska nočnej, ďalej víkendové dni a po tretie - možné rozloženie dopadov, to znamená 1. máj tohto roka istá časť, povedzme 50 percent, a potom v ďalšom období ďalších 50 percent. Aby ten nárast, aby ten dopad na zamestnávateľov nebol odrazu taký veľký," vysvetlil Richter s tým, že sociálny dialóg v tejto oblasti beží.
Veľký nátlak na zamestnávateľov
Poslankyňu Soňu Gaborčákovú (OĽANO) v tejto súvislosti prekvapilo, že Smer toto opatrenie nezaviedol už v období svojej jednofarebnej vlády.
"Uvedomujeme si, že je to štandardné vo vyspelej Európe," uviedla s tým, že v súčasnosti je to však veľký nátlak na zamestnávateľov.
"Ide vám rýchlo minimálna mzda, na to hneď pôjdu príplatky, a preto sú možno s tým takí nespokojní, keby sa to trošku časovo rozdelilo, tak by to bolo vstrebateľné aj pre jednu, aj pre druhú stranu," skonštatovala.
Podľa Richtera však najskôr bolo potrebné zmeniť "hlúpy a liberálny" Zákonník práce z obdobia vlády Ivety Radičovej.
Problematika minimálnej mzdy
Čo sa týka problematiky minimálnej mzdy, podľa Richtera je neakceptovateľný koncept takzvanej regionálnej minimálnej mzdy.
"Sektorová, to je niečo úplne iné. Ja som tiež toho názoru, že IT-čkár by mal mať takú istú minimálnu mzdu v Bratislave, Košiciach alebo Kežmarku," povedal s tým, že regionálne minimálne mzdy by na druhej strane vyprodukovali hladové doliny.
Otázka sektorovej mzdy je však podľa neho stále otvorená. Prudký nárast minimálnej mzdy však podľa Gaborčákovej môže spôsobiť, že ľudia s nízkou kvalifikáciou nebudú atraktívni pre trh práce.
"Preto tam ako také kompenzačné opatrenie by bolo dobré uvažovať nad tým, ako uľaviť odvody práve pre nízkopríjmové skupiny, aby boli atraktívne pre zamestnávateľov," dodala.
