BERLÍN. Pre gurmánov je to otázka pôžitku z jedla, pre ich autorov ide o záležitosť podnikania. V Nemecku dosiahol počet kuchynských receptov takmer 170-tisíc a každý rok sa zvyšuje o tisícky ďalších, teraz aj veľmi netradičných.
Motto tohtoročného Zeleného týždňa (Grüne Woche) v Berlíne znie: "Ako chutí budúcnosť?" Organizátori každoročného januárového podujatia v Berlíne hľadajú od návštevníkov odpoveď na konzumáciu červíkov, chrobákov a cvrčkov.
Najmä v Ázii sú už dlhšie obľúbenými jedlami. V nemeckých kuchyniach sa zatiaľ spracúvajú len zriedka.
To by sa teraz mohlo zmeniť, predovšetkým v ponuke reštaurácií a supermarketov. Od začiatku tohto roku totiž začala platiť novela potravinovej smernice. Uľahčuje požívanie nových druhov potravín na báze hmyzu a rias.
Burger s hmyzom
V Berlíne od piatka (19.1.) ponúkajú návštevníkom napríklad burger s hmyzom. Sú v ňom aj larvy chrobákov.
Nie každému to chutí. Aj keď pečené červíky a fritované lúčne koníky bežne vidieť v televíznej relácii Džungľový tábor.
Pre väčšinu ľudí v Nemecku to nie sú vhodné potraviny. Len jeden zo siedmich spolkových občanov je podľa prieskumu ústavu pre výskum verejnej mienky YouGov schopný rozhrýzť hmyz.
Na takú otázku odpovedalo kladne len 14 % respondentov, prípadne pripustilo, že by sa na to odhodlali.
Zvyky sa menia
Predseda nemeckého roľníckeho zväzu Joachim Rukwied pripustil, že sa stravovacie zvyky menia.
Pre jeho klientelu nevidí v novom trende nijakú hrozbu. "Prirodzené jedlá prichádzajú z roľníckych dvorov," povedal.
"Konkrétne ide o ovocie, zeleninu, ryby a mäso." Podľa Rukwieda na tom sa nič nezmenilo a nezmení.
Podľa svetovej organizácie pre výživu FAO je okolo 1900 konzumovateľných druhov hmyzu. Pre dve miliardy ľudí na planéte už bývajú pomerne často na jedálnom lístku, ale aj na tanieri.
Najobľúbenejšie sú chrobáky a za nimi nasledujú húsenice, osy, mravce, cvrčky, cikády, termity, vážky a muchy.
Nasýtenie ľudí
Wilhelm Windisch, ktorý vedie na mníchovskej Technickej univerzite katedru výživy zvierat, na sprievodnom podujatí Zeleného týždňa v prednáške povedal, že hmyzom sa rast počtu obyvateľov planéty nebude dať zabezpečiť.
Hmyz má dostatok výživných látok, akými sú proteíny, len v prípade, ak ich chovatelia kŕmia kvalitne. Vôbec to nemôže byť ináč ako u prasiat a hovädzieho dobytka.
Podľa Windischa ak chovateľ kŕmi potravinárskym odpadom alebo exkrementmi, dosahuje rovnako nízku výživovú hodnotu aj u hospodárskych zvierat.
Otázky zaťažovania životného prostredia, chorôb a bezpečnosti potravín sú pri hmyze rovnaké dôležité ako u veľkých zvierat.
