BRATISLAVA. Zlý stav mostov na cestách druhej a tretej triedy môže negatívne zasiahnuť do životov ľudí vo viacerých regiónoch. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý vypracoval odbornú štúdiu zameranú na stav mostov na týchto cestách.
Kontrolórov v štúdii zaujímalo, či sú verejné financie na výstavbu, opravu a údržbu mostov vynakladané efektívne a či je ich dostatok.
"Štúdia ukázala, že v období rokov 2013 až 2016 neprišlo k zlepšeniu stavebného stavu mostov na cestách druhej a tretej triedy. Práve naopak, vzrástol počet mostov v zlom a vo veľmi zlom stave," upozornila hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Mosty budú čoraz v horšom stave
Zo zistení kontrolórov tak podľa nej vyplýva, že pri súčasnom nastavení systému financovania výstavby, opravy a údržby mostov nemožno zastaviť zhoršovanie ich prevádzkového stavu.
Cestár: Nikto z nás nie je doktor, aby bol na mieste za pár minút Čítajte A ani samotný rozpočet verejnej správy na rok 2018 nevytvára podľa úradu predpoklady na zlepšenie vývoja v súvislosti s mostnými konštrukciami na cestách druhej a tretej triedy.
"A práve negatívny trend zhoršovania stavu mostov a nedostatočné financovanie opráv si do budúcna vyžiada vyššie finančné investície," doplnila Bolech Dobáková. Zároveň tak podľa nej vyvstáva riziko zhoršenia kvality dopravnej dostupnosti, čo sa negatívne premietne do každodenného života ľudí vo viacerých regiónoch. "Je to jedno z rizík s negatívnym dosahom na kvalitu života obyvateľov," uviedla hovorkyňa.
Ku koncu roka 2016 bolo podľa NKÚ na cestách druhej a tretej triedy 5439 mostov, z ktorých v zlom, veľmi zlom a v havarijnom stave bolo 592 mostov. "Pričom 82 z nich do tejto kategórie pribudlo v období rokov 2013 až 2016," vyčíslila Bolech Dobáková.
Dlhodobo zanedbaná údržba
Zhoršovanie stavu vyplýva podľa NKÚ z dlhodobo zanedbanej údržby mostov a nedostatku finančných prostriedkov na ich údržbu a opravy.
"Prispievajú k tomu aj odkladané rekonštrukcie mostných objektov za hranicou životnosti. Mnohé stavby boli totiž postavené v období krátko po druhej svetovej vojne a v súčasnosti sa blížia k hranici svojej technickej životnosti," opísala Bolech Dobáková.
Za ostatných 25 rokov bolo pritom podľa NKÚ na cestách druhej a tretej triedy postavených len približne 100 mostov, čo predstavuje 2 percentá z ich súčasného celkového počtu. Podľa evidencie Slovenskej správy ciest pritom vek takmer tretiny mostov presahuje 65 rokov. Zároveň sú v súčasnosti podľa NKÚ tieto cestné stavby výrazne preťažované nákladnou dopravou.
"Podľa zistení kontrolórov NKÚ SR sa zaťaženie týchto ciest vrátane mostov ešte zvýšilo po zavedení mýtneho systému na cestách prvej triedy v roku 2014, keď ich začal obchádzať veľký počet vozidiel využitím ciest druhej a tretej triedy. Pri vozidlách nad 12 ton ide o takmer dvojnásobný nárast," doplnila Bolech Dobáková.
Čo brzdí modernizáciu
NKÚ v štúdii určil aj tri rizikové faktory, ktoré brzdia modernizáciu mostných objektov, a to strategické postupy, podfinancovanie a procesy používané pri výbere mostov na výstavbu, opravu a údržbu.
"Napriek tomu, že počet mostov v zlom, veľmi zlom a v havarijnom stave tvorí takmer 11 percent z celkového počtu, v Strategickom pláne rozvoja a údržby ciest druhej a tretej triedy je zahrnutých len 10 projektov na realizáciu rekonštrukcie mostov," vyčíslila hovorkyňa.
“Neexistuje systémový prístup v oblasti správy a údržby ciest vrátane mostov.
„
Ukazuje sa podľa nej, že strategické materiály sa podstatnou mierou zaoberajú len cestami a v nedostatočnej miere reflektujú problematiku mostných objektov.
Dokonca podľa NKÚ všetky vyššie územné celky, ktoré sú zodpovedné za starostlivosť o mosty na týchto cestách, nemajú spracované štúdie uskutočniteľnosti opráv na cestách a mostoch.
"Neexistuje tak systémový prístup v oblasti správy a údržby ciest vrátane mostov," dodala Bolech Dobáková. Podľa kontrolórov je tak dôležité pripraviť udržateľný plán financovania mostov, a to z pohľadu ich výstavby a rekonštrukcie, ale aj údržby a opráv.
