Na lúky patria kravy – ale tento obraz je v našej krajine čoraz zriedkavejší, hoci lúk máme po celom Slovensku a najmä v podhorských oblastiach dostatok. V maštali v Liptovskej Porúbke kravky spokojne prežúvajú vo svojom celkom priestornom príbytku. Kedysi boli v podobnej maštali uviazané na reťazi, dnes sa môžu slobodne pohybovať v ohrádke, len „odrohované“, aby si navzájom neublížili.
Ohrozená komodita mlieko Čítajte Ich farba môže inšpirovať dizajnérov, takúto tmavohnedočervenú, ktorá prevažuje nad bielou, možno vidieť iba pri vzácnom strakatom pinzgauskom plemene. Vzácne je výskytom, 250-členné stádo na Liptove je určite jediné v Európe a možno aj na svete, ktoré slúži na dojenie.
V Kanade ich vo veľkom chovajú na mäso, ktoré je aj podľa výskumníkov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity vynikajúco „mramorované tukom“, teda prerastené tak akurát.
Z tohto stáda však na bitúnok posielajú iba mladé volky, kravky doja, pokým vládzu dávať mlieko, niekedy až 12 rokov. Ide o chránený chov.
Vzácne mlieko
„Dávajú len okolo 5 200 litrov mlieka ročne na kravu, čo je menej, ako dosahujeme u holštajnského plemena, ale ich mlieko je bohatšie na bielkoviny aj tuky,“ opisuje Augustín Dudek, hlavný zoológ v Agrii Liptovský Ondrej.
Donedávna sa z neho vyrábali syry BioTatry Liptovský Mikuláš, pričom zaň dostávali zaplatené lepšie. „Od novembra dodávame všetko naše mlieko už do Tami v Kežmarku. Chcel od nás celú našu produkciu a dohodli sme sa, že nám dá za mlieko pinzgauských kráv o tri centy viac,“ dodáva.
Za bežné mlieko dostávajú v Agrii 34 centov za liter, čo je v rámci Slovenska dobrá cena. Lenže náklady na vyprodukovanie tohto množstva majú 40 centov za liter.
„Máme nadštandardný vzťah so spracovateľom, ale aj tak to je neustály boj o ceny. Nevieme dopredu, aká bude cena mlieka, každý mesiac so spracovateľom podpisujeme dodatky k základnej zmluve,“ vysvetľuje A. Dudek.
Toto mlieko sa potom stratí v cisternách Tami, aj keď mlieko vzácnych pinzgauských kráv má predpoklady stať sa surovinou na výrobu špeciálnych výrobkov. Lenže na to nie sú peniaze a Slovensko nemá trh na drahšie výrobky.
Pinzgauské kravy v Liptovskej Porúbke (zdroj: Klaudia Lászlóová)Možno raz pre zahraničný trh. Okrem Tami predávajú z Agrie aj malým odberateľom, väčšinou výrobcom syrov.
Kravský rok
Neďaleko maštale vidíme pártýždňové teliatka, každé v malom vlastnom výbehu. Hovoria im cicajúce, lebo do dvoch mesiacov dostávajú mlieko – nie vo fľaške, ale vo vedre s cumlíkom, keďže naraz do seba obrátia tri litre.
Nie je od „mamy“, to dostávajú iba tri až päť dní po narodení. Mlieko treba čo najskôr speňažiť, a tak „cicajú“ sušené, kupované z Holandska.
Býčky so zeleným lístkom na ušku čaká smutný osud, v druhom mesiaci ich vykastrujú, potom sa ešte do 30. mesiaca kr´mia alebo pasú a následne idú na jatky. Do Poľska, lebo na Slovensku pred pár rokmi väčšina bitúnkov zanikla.
“Ideálne je, keď má krava jedno teľa do roka. Potom dáva mlieko po celý rok.
„
Výnimkou sú iba tri z tohtoročného prírastku 180 teliat – môže sa z nich stať plemenný býk. Proces výberu sa však začína už u matky – kravy s nalepšími plemennými a úžitkovými vlastnosťami.
V Agrii majú dnes iba jedného pinzgauského plemenného býka, ktorého pripúšťajú k jaloviciam (ešte nemali teľa), ostatné oplodňujú insemináciou z inseminačnej banky.
„Ideálne je, keď má krava jedno teľa do roka. Potom dáva mlieko po celý rok,“ hovorí zootechnička Oľga Jančušková. Teraz sú už všetky stáda Agrie v stajni, no do októbra chodili na pašu.
Liptov, ale aj iné podhorské oblasti Slovenska sú na pasienkový chov ideálne. V Agrii však pasienky kombinujú s kr´mením, aby mali lepšiu dojivosť, na paši sú len v čase medzi ranným a popoludňajším dojením.
Holštajnské kravy na pasienku (zdroj: Agria)„Zvieratá, ktoré sa pasú, sú zdravšie, pokojnejšie a menej vysta-vené infekciám,“ hovorí A. Dudek. Krmivo si zväčša vypestujú sami – 12-tisíc ton trávnych a ďatelinových porastov, 8 000 ton silážnej kukurice, 1 200 ton sena a 1 200 ton pšenice.
Hospodária na 4 600 hektároch poľnohospodárskej pôdy, z toho je 1 500 orná, zvyšok sú lúky. Namiesto zemiakov teraz pestujú repku, z ktorej sa robí prímes do krmiva.
„Namiesto geneticky modifikovanej sóje, ktorá sa dováža na Slovensko, dávame zvieratám rapas, teda krmivo z repky. Zvieratá nedostávajú žiadne hormóny, a preto sa v mlieku nenachádzajú, z našich chovov určite nie,“ popiera A. Dudek jeden z mýtov o mlieku.
„Do krmiva dávame ešte bilekovinovéa glycidové komponenty a zrnovú kukuricu. Tú kupujeme, pre ňu na Liptove nie sú vhodné podmienky,“ dodáva Jaroslav šteˇch, expert na kr´mne zmesi.
Vo veľkom v neistote
Na stádo, aké vidno v Liptovskej Porúbke, stačia dve dojičky, ošetrovateľ a kr´mič. Podobne je to aj v ostatných chovoch Agrie v Jamníku, Vavrišove, Jakubovanoch a Liptovskom Ondreji.
Jaroslav Štěch (vľavo) a Augustín Dudek (vpravo) (zdroj: Klaudia Lászlóová)Okrem pinzgauského chovajú aj sedemsto dojníc holštajnského dobytka, pri ktorom dosahujú dojivosť sedem- až deväť- tisíc litrov ročne.
Agria torzom niekdajšieho obrovského poľnohospodárskeho družstva, ktoré siahalo od Oravy až po Ružomberok, stále tu dokáže spoločne hospodáriť viacero dedín.
„Sme predovšetkým veľkochovatelia mliečneho dobytka,“ hovorí A. Dudek. Vyprodukujú 6,5 milióna litrov mlieka ročne a na Slovensku patria medzi dvadsiatku najväčších.
Na otázku, či by nechceli produkciu zvyšovať, keď dopyt mliekarní rastie, A. Dudek odpovedá: „Na mlieku máme stále stratu tri centy na liter. Akú máme mať motiváciu, aby sme mali viac kráv, na ktorých budeme strácať?“
Kedysi uvažovali o vlastnom bitúnku a mliekarni, ale potom usúdili, že sú hlavne veľkoproducenti mlieka.
Perspektívu lepšieho hospodárenia im dáva iba spájanie chovov – možno zo štyroch stád raz bude jedno veľké. „Ušetríme na nákladoch, na pracovnej sile a zvýšime produkciu,“ uzatvára hlavný zootechnik.
