BERLÍN. Nemecko postavilo v minulom roku rekordný počet veterných zariadení. Ako uviedli Nemecká asociácia pre veternú energiu a Nemecký zväz strojárskeho priemyslu, v roku 2017 sa v Nemecku uviedlo do prevádzky 1792 nových veterných turbín s celkovým výkonom 5333 megawattov.
Veterná energia je kľúčová
Na začiatku tohto roka tak bolo v Nemecku celkovo 28 675 veterných turbín na súši. Výrazne sa však zvýšil aj počet veterných zariadení na mori.
Ďalší rast výkonu sa očakáva aj tento rok, aj keď nie už taký vysoký. Zástupcovia obidvoch združení očakávajú, že v roku 2018 sa do prevádzky uvedú zariadenia s celkovým výkonom okolo 3500 megawattov.
Veterná energia je v Nemecku jedna z kľúčových na splnenie cieľa v oblasti podielu obnoviteľných zdrojov energie na spotrebe energie. Do roku 2020 by podiel OZE v Nemecku na konečnej hrubej spotrebe energie mal predstavovať 18 percent.
V roku 2016 dosiahol podiel OZE v krajine 14,8 percenta, zatiaľ čo v celej Európskej únii tento podiel predstavoval 17 percent. To bol podľa informácií štatistického úradu Európskej únie Eurostat dvojnásobok v porovnaní s rokom 2004, čo bol prvý rok, za ktorý sú príslušné údaje k dispozícii. V danom roku podiel OZE predstavoval v rámci EÚ 8,5 percenta. Cieľom EÚ je do roku 2020 zvýšiť tento podiel na 20 percent a do roku 2030 minimálne na 27 percent.
Podiel zvýšilo 15 krajín
Za rok 2016 dosiahlo z krajín EÚ najvyšší podiel OZE na konečnej hrubej spotrebe energie Švédsko (53,8 %). Vysoký podiel malo aj Fínsko (38,7 %), Lotyšsko (37,2 %), Rakúsko (33,5 %) a Dánsko (32,2 %). Naopak, najnižší zaznamenali Luxembursko (5,4 %), Malta a Holandsko (v obidvoch prípadoch to bolo 6 %). Ako dodal Eurostat, od roku 2004 sa podiel OZE neustále zvyšoval, pričom napríklad v porovnaní s rokom 2015 zvýšilo svoj podiel OZE na konečnej spotrebe energie celkovo 15 krajín EÚ.
Slovensko sa do spomínanej pätnástky nezaradilo. Jeho podiel OZE na konečnej hrubej spotrebe energie v roku 2016 oproti predchádzajúcemu roku klesol. Zatiaľ čo v roku 2015 dosiahol podiel 12,9 %, v roku 2016 sa znížil na 12 %. Pokles o 0,9 percentuálneho bodu bol pritom najvýraznejší spomedzi všetkých štátov EÚ, v ktorých podiel OZE na konečnej hrubej spotrebe energie medziročne klesol. Cieľ stanovený na rok 2020 je v prípade Slovenska 14 %. Na porovnanie, v roku 2004 dosiahol podiel OZE na konečnej hrubej spotrebe energie 6,4 %, v roku 2013 to bolo 10,1 % a v ďalšom roku 11,7 %.
V roku 2016 klesol mierne podiel OZE aj v prípade Česka, tomu sa však aj pri znížení podielu podarilo prekonať cieľ stanovený na rok 2020. Ten totiž krajina prekonala už v roku 2015. V roku 2020 by sa OZE mali na konečnej hrubej spotrebe energie v Česku podieľať 13 %, pričom už v roku 2015 dosiahla krajina podiel 15 %. V roku 2016 tento podiel klesol na 14,9 %.
Okrem Česka stanovený cieľ pre rok 2020 v roku 2016 prekonali aj Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Chorvátsko, Taliansko, Litva, Maďarsko, Rumunsko, Fínsko a v rebríčku najlepšie Švédsko.
Na druhej strane, Holandsko, Francúzsko, Írsko, Británia či Luxembursko výrazne zaostávajú. Najviac Holandsko a Francúzsko, ktorým do splnenia cieľa pre rok 2020 chýbalo v roku 2016 ešte 8 percentuálnych bodov, respektíve 7 percentuálnych bodov. Írsku chýbalo 6,5 percentuálneho bodu, Británii 5,7 a Luxembursku 5,6 percentuálneho bodu.
