BRATISLAVA. Slovákom každý mesiac ukroja nákupy potravín a nealkoholických nápojov z celkových nákladov 19,2 percenta, čiže takmer pätinu, pričom európsky priemer je 12,2 percenta. To znamená, že Slovákom ostáva na zvyšné náklady menej peňazí ako iným obyvateľom Európskej únie (EÚ).
Najviac na potraviny a nealkoholické nápoje minú obyvatelia Košického kraja, naopak, najnižší podiel nákladov zaznamenali u obyvateľov Bratislavského kraja.
Vyplýva to z aktuálnej analýzy Slovenského farmárskeho, družstva (SFD), ktorá bola vypracovaná na základe údajov Štatistického úradu SR a Eurostatu.
Jedlo, bývanie, cestovanie
Maslo, vajcia, mlieko? Ktoré potraviny zdraželi najviac a prečo Čítajte Celkové mesačné náklady jedného člena slovenskej domácnosti predstavovali podľa najaktuálnejších štatistík Štatistického úradu SR v roku 2016 v priemere 358,4 eura.
Peňaženky Slovákov pritom zaťažujú najviac práve nákupy potravín, v prepočte 68,7 eura mesačne na jedného člena domácnosti. Na druhom mieste sú výdavky spojené s bývaním, vrátane energií, čo predstavuje 65,9 eura mesačne. Zároveň až desatinu zo svojich nákladov Slováci precestujú.
Potraviny najviac ukrajujú z mesačných výdavkov obyvateľom Košického kraja (21,9 %). Obyvatelia Bratislavského kraja pociťujú záťaž potravín na celkových nákladoch v najmenšej miere, a to najmä z dôvodu častejšieho stravovania v reštauráciách (16,4 %).
V absolútnom vyjadrení pritom najmenej vynaloží na mesačný nákup potravín a nealkoholických nápojov obyvateľ Prešovského kraja (57,6 eura), najviac člen domácnosti Trenčianskeho kraja (76,3 eura).
Kde zaťažujú potraviny rozpočet najmenej
Za európskym priemerom Slovensko aj naďalej zaostáva. Náklady na potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú z celkových nákladov domácností EÚ v priemere 12,2 percenta. Najmenej je nákupom potravín zaťažený rodinný rozpočet obyvateľov Veľkej Británie (s podielom 8,1 %).
Bukovský: Doma máme lepšie potraviny než acai či chia Čítajte Menej ako desatinu z celkových nákladov predstavuje nákup potravín a nealkoholických nápojov ešte v Luxembursku, Rakúsku a Nemecku.
Naopak, až takmer tretina z celkových výdavkov domácností odchádza každý mesiac na potraviny v Rumunsku, viac ako pätina v Estónsku a Litve.
Slovensko sa tak svojím podielom 17,8 percenta (podľa metodiky Eurostatu) zaraďuje medzi krajiny s vyšším podielom.
V porovnaní s nami nižší podiel nákladov na potraviny a nealkoholické nápoje evidujú aj zvyšné tri krajiny Visegrádskej štvorky, no aj v prípade Maďarov, Čechov a Poliakov ide podľa SFD o pomerne vysoký podiel v rozpätí 16,0 percent až 17,7 percenta.
Slovenské farmárske, družstvo (SFD) vzniklo za účelom vytvorenia partnerstva medzi vybranými podnikmi poľnohospodárskej prvovýroby na Slovensku. Cieľom je zabezpečiť ich dlhodobú a udržateľnú prosperitu a finančnú stabilitu.
