BRATISLAVA. V kauze Váhostav po necelých dvoch rokoch nastal ďalší posun. Polícia, ktorá prípad vyšetruje, chystala návrh na obžalobu, ktorú by následne podala prokuratúre. Informáciu priniesol v stredu podvečer Denník N.
„Môžeme konštatovať, že z rozsiahleho spisového materiálu vyšetrovateľ Policajného zboru v jednej časti už vyhodnocuje získané dôkazy a v dohľadnom čase bude spracovaný návrh na podanie obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,“ citoval denník stanovisko Prezídia Policajného zboru.
O koho ide a v akom konkrétnom prípade by mohla padnúť obžaloba, denník nespresnil. Zrejme však pôjde o bývalého generálneho riaditeľ Váhostavu, ktorý patrí oligarchovi Jurajovi Širokému, Jánovi Katovi.
Jediný podozrivý
Ten v prípade škrtania dlhov stavebnej firmy zostal ako jediný podozrivý. Kata polícia viní zo zvýhodňovania niektorých veriteľov Váhostavu.

O tom, ako vznikla veriteľom škoda, denník SME písal ešte v máji 2017.
Polícia podľa uznesenia Najvyššieho súdu tvrdila, že Váhostav bol platobne neschopný od začiatku roka 2012, teda takmer dva roky predtým, čo firma oficiálne požiadala o reštrukturalizáciu.
Do problémov sa firma oligarchu Širokého dostala v čase, keď získala verejnú zákazku na výstavbu úseku diaľnice D1 neďaleko Martina. V súťaži vyhrala s cenou výrazne pod odhadmi Národnej diaľničnej spoločnosti - 138 miliónov eur oproti očakávaným 330 miliónom.
Napriek tomu, že Kato podľa polície vedel o finančných problémoch, neriadil firmu tak, aby platila záväzky veriteľom pomerne a rovnomerne.
Inak povedané, podľa polície si vyberal, ktorým dodávateľom zaplatí celú faktúru namiesto toho, aby voľné peniaze pomerne rozdelil a zaplatil aspoň časť faktúr všetkých dodávateľov.
“V dohľadnom čase bude spracovaný návrh na podanie obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry.
„
Celkovo vraj Váhostav pod vedením Kata zaplatil takmer deväťtisíc faktúr v plnej výške namiesto toho, aby peniaze pomerne rozdelil medzi všetkých veriteľov. Výsledok? Polícia napočítala 1300 poškodených veriteľov a škodu za 60,6 milióna eur.
O odpis dlhov Váhostav požiadal na jeseň 2014, keď mu hrozilo vyhlásenie bankrotu za nezaplatenú 50-tisícovú faktúru.
Pohľadávky odkupoval štát
Kauzou sa však odpisovanie dlhov stalo až na jar 2015. Vtedy firma zverejnila, že z každých 10 eur dlhu zaplatí veriteľom asi len 1,5 eura. Z dlhov za 106 miliónov eur by podľa tohto modelu veritelia dostali iba 16 miliónov.

Po viacerých protestoch malí veritelia nakoniec dostanú vyššiu sumu, zhruba 19 percent. Veritelia môžu podľa narýchlo prijatého zákona po piatich rokoch vymáhať aj zvyšok svojich pohľadávok, ale s neistým výsledkom.
Aby na peniaze nemuseli čakať roky, Fico presadil aj výkup pohľadávok štátnou Slovenskou reštrukturalizačnou.
Tá vykupovala za 50 percent hodnoty pohľadávky voči Váhostavu, no veritelia mohli dostať najviac 200-tisíc eur.