Všetci v jej rodine majú k umeniu blízko. Otec je vyštudovaný písmomaliar, mama kedysi pracovala v Diele, kde predávala umelecké diela.
Aj vďaka domácej podpore Klaudia Sisková už od detstva inklinovala k výtvarnej tvorbe a chodila na výtvarný odbor na základnej umeleckej škole.
„Strednú školu som si vybrala Školu úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Otec chcel, aby som išla na grafiku, ale mňa bavili skôr trojrozmerné veci, niečo tvoriť priamo rukami."
„Keramika je odbor, ktorý spája všetky druhy výtvarného umenia – remeslo, sochárstvo a maľbu,“ s úsmevom hovorí K. Sisková.
Čo bolo predtým
Stredná škola, kde sa zblížila s keramikou, Klaudii nestačila a po maturite si vybrala Vyššiu odbornú školu v Brne, kde študovala odbor reštaurovanie a konzervovanie keramiky.
„Bolo to výborné, lebo tam sme sa oboznámili so starými technikami výroby keramiky. Z toho, čo som sa v Brne naučila, veľa čerpám v súčasnej tvorbe. Po škole som mala dva roky pauzu, počas ktorej som pracovala ako počítačová grafička v rodinnej firme. Ku keramike ma to však stále ťahalo a napokon som sa rozhodla študovať ju na VŠVU v Bratislave,“ spomína.
V rámci rokov štúdia vycestovala na Srí Lanku a do Turecka, vystavovala svoje práce na Slovensku i v Českej republike. Jej umelecký život prerušila milá udalosť, a to narodenie dcéry Grétky.
Hoci neprestala byť keramičkou, jej myšlienky sa začali uberať viac praktickým smerom. „Predovšetkým som chcela mať čas na dcéru a robiť z domu. Keramickú dielňu teda máme doma.“
(zdroj: V. Kampf)Rozbeh ateliéru
Začínala ponukou kurzov pre verejnosť a popritom robila vlastné autorské veci, najmä z francúzskeho porcelánu z mesta Limoges.
„Je to kvalitný a drahý porcelán, ale robí sa s ním dobre,“ hovorí. „Vždy som vedela, že chcem robiť s keramikou, ale náklady na rozbehnutie takéhoto podnikania sú vysoké. Vypaľovacia pec je obrovská investícia a tú som si musela kúpiť."
