Ako ste sa dostali k novému cirkusu?
Tak ako asi každý, navštívil som v detstve klasický kočovný cirkus. To bol asi môj prvý zážitok s týmto žánrom. Vždy ma fascinovalo, čo je za oponou, v zákulisí, v kombinácii s tým, čo sa deje na scéne pred divákmi.
Za trblietavými kostýmami, dych vyrážajúcimi akrobatickými číslami bol vždy zvláštny komunitný život a veľa driny. Tak ako iné umelecké smery, aj cirkus sa vyvíjal s duchom času a potrebami ľudí.
Vznikol cirkus nový alebo súčasný, ktorý už nepracuje s drezúrou zvierat. Prináša témy, dej, príbeh, kombinuje rôzne techniky a umelecké žánre. Vo mne sa vášeň pre nový cirkus prebudila okamžite a hneď som tomu podľahol.
Videl som pred niekoľkými rokmi predstavenia slávneho Cirque du Soleil, čo bolo pre mňa asi zásadným impulzom. Postupne som sa čoraz viac stretával s týmto žánrom na rôznych zahraničných festivaloch a scénach.
Začal som pátrať po nejakých informáciách, publikáciách a výskumoch. Zistil som, ako to funguje v zahraničí, že súčasný cirkus je serióznym divadelným umením, ktoré je súčasťou oficiálnej kultúrnej politiky vo Francúzsku, v Kanade či severských krajinách. Povedal som si, že tento žáner treba priniesť na Slovensko.
Pavol Kelley (39)
Vyštudovaný socioterapeut už roky pôsobí ako divadelný a festivalový producent.
Bol riaditeľom marketingu Slovenského národného divadla, členom Rady ministra kultúry pre umenie a výkonným riaditeľom divadla Tower Stage.
Založil festival Cirkul’art, zároveň je producentom a dramaturgom Kremnických gagov.
Je autorom a producentom prvého slovenského predstavenia nového cirkusu Younák.
Je na Slovensku o tento divadelný žáner záujem?
Diváci tento žáner vnímajú veľmi pozitívne, čoho dôkazom je obľúbenosť festivalu nového cirkusu a divadla. Je to neverbálne živé umenie, ktoré nemá žiadne komunikačné bariéry, je univerzálne, pretože dej sa rozpráva divadlom a cirkusovými disciplínami.
Preto má divák rôznej vekovej úrovne možnosť zažiť umelcov prakticky zo všetkých kútov sveta. Nový cirkus je naozaj fenomén. Keď ho raz vyskúšate, chcete to napätie znova a znova.
Prežívate rôzne emócie. Ľudia dnes žijú v čase umelej inteligencie a virtuálnych vzťahov. Tu je všetko naživo, nikdy neviete, ako to dopadne. Ide často o veľmi náročné ekvilibristické kúsky.
Veľmi ma na tom baví, aj interakcia s publikom, pri ktorej sa úplne stierajú hranice medzi divákom a umelcom. Ste na chvíľu súčasťou imaginácie. Báli sme sa, ako to slovenský divák prijme, ale pochybnosti sa hneď rozplynuli, funguje to parádne.
Cirkul’art v Medickej záhrade v Bratislave. (zdroj: Archív P. Kelleyho)Ako je to vlastne s festivalom Cirkul’art, ktorý organizujete? Počuli sme, že po rokoch meníte jeho lokáciu, je to pravda?
