Francisco pomaly vyťahuje vlnu, ktorá je prevesena cez drevenú palicu, z obrovského hrnca položeného na otvorenom ohni. Steká z nej tmavomodrá farba, prírodné indigo získané z rovnomennej rastliny.
V dielni Martínezovcov farbia všetky vlastnoručne vyrobené koberce prírodnými farbami. Získajú ich zo šupky granátového jablka, škrupinky z vlašských orechov a červenú dokonca z tráviaceho traktu hmyzu dochovaného na kaktusoch.
Mokrú tmavomodrú kopu vlny zavesí otec rodiny na strom uprostred dvora vedľa troch ďalších červených hromád a jednej modrej. Ešte ich bude potrebné premyť a farbu zafixovať.
Slovenka, ktorú živí keramika: Na trhy chodím s registračnou pokladnicou Čítajte „Indigo zafarbí vlnu hneď, je to otázka niekoľkých sekúnd, ale treba k tomu vodu s teplotou sto stupňov,“ vysvetľuje Francisco Martínez.
„Šupky z vlašských orechov, naopak, potrebujú dva dni na to, aby vlnu poriadne zafarbili, zato však netreba použiť žiadnu fixovaciu látku,“ dopĺňa.
Prírodné farbivá Franciscovu ručnú výrobu odlišujú od produkcie iných rodín v dedinke Teotitlán del Valle neďaleko mesta Oaxaca. Tu sa väčšina rodín živí výrobou vlnených kobercov a ďalších produktov z tohto materiálu.
Červená z hmyzu
Pri niekoľkominútovej prechádzke dedinkou s nízkymi farebnými domami a ulicami, ktoré sú si veľmi podobné, vás do svojej dielne pozve hneď niekoľko predajcov.
„Väčšina rodín používa syntetické farbivá, lebo farbenie prírodnými trvá dlhšie. Mnohí v dedine chcú vyrobiť čo najviac,“ vysvetľuje Francisco.
„Prírodné môžeme neustále dýchať a nič sa nám nestane, syntetika je pre zdravie i životné prostredie toxická, preto sme sa rozhodili pracovať len s organickými materiálmi.“
Jedno z farbív, ktoré používa, získava len z niekoľkomilimetrového hmyzu, konkrétne z jeho tráviacej sústavy. Červená farba je výsledkom metabolizmu organizmov, ktorým sa hovorí grana cochinilla. Po celom Mexiku, ale aj v Peru či Bolívii chovajú tieto chrobáčiky na kaktusoch.
