V minulosti aj ľudia zo Slovenska odchádzali do zahraničia. Bolo to nielen počas konca 19. a začiatkom 20. storočia, ale aj počas socializmu. Odchody zo Slovenska však pokračujú aj dnes.
„Motívom, ako ukazujú viaceré štúdie, nie je len vidina vyššieho zárobku, ale aj perspektíva žiť v lepšie spravovanej, otvorenejšej spoločnosti,“ hovorí v rozhovore pre SME sociologička OĽGA GYARFÁŠOVÁ.
Desiatky ľudí zo Srbska či Ukrajiny. Volkswagen chce zamestnať cudzincov Čítajte Dnes na Slovensko prichádzajú ľudia z Ukrajiny, Srbska, Bulharska či Chorvátska. Čím je krajina pre týchto ľudí zaujímavá?
„Slovenská ekonomika šliape, po rokoch vysokej nezamestnanosti sme sa prehupli do nedostatku pracovných síl. Keďže štát nebol na túto alternatívu pripravený, zamestnávatelia riešia tento problém prostredníctvom rôznych agentúr, ktoré naskočili na tento dopyt a ,dodajú‘ pracovníkov.“
Ľudia zo Slovenska sú proti týmto ľuďom a v krajine ich nechcú. Čo je dôvodom?
„Slovenská spoločnosť je značne xenofóbna. Má to svoje korene v minulosti, v značnej kultúrnej uzavretosti.“
Je to len tým?
„Nie, takéto mentálne nastavenie je aktuálne výdatne živené politickým diškurzom. Vidíme vysokú mieru sociálneho šovinizmu – keď naši ľudia pracujú v zahraničí, chcú mať všetky práva, presadzujú si ich nárokovateľnosť za výdatnej pomoci našich politikov, ale keď ide o cudzincov, ktorí prídu pracovať k nám, optika sa veľmi rýchlo zmení.“
