BRATISLAVA. Bol pondelok 27. novembra 1989. Vtedy na dve hodiny asi tri štvrtiny obyvateľov bývalého Československa namiesto príchodu do práce vyšlo na ulicu.
Desať dní po brutálnom zásahu polície v Prahe nastal v krajine generálny štrajk. Zapojila sa doň väčšina podnikov, divadiel či škôl.
„Od začiatku to bolo iniciatíva študentov a umelcov, ktorí vysvetľovali, prečo je štrajk dôležitý. Bolo dôležité vyjadriť sa k tomu, čo sa deje v krajine,“ spomína Zuzana Mistríková, ktorá bola v roku 1989 jednou z hlavných tvári novembrového študentského hnutia.
Režim podľa nej limitoval informácie a tváril sa, že inteligencia je odtrhnutá od ľudu a nejde im o ľudí. Politológ Miroslav Kusý doplnil, že vtedy to išlo veľmi rýchlo, nebol čas na prípravné opatrenia. „Výzvy išli jedna za druhou, našťastie, mali veľkú odozvu vo verejnosti,“ hovorí Kusý.
