BERLÍN. Krajiny eurozóny by mali odvádzať 0,35 percenta zo svojho hrubého domáceho produktu (HDP) do fondu "na horšie časy", ktorý by sa využíval na stabilizáciu ekonomiky eurozóny v naliehavých prípadoch.
Vyhlásila to generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardová počas prejavu v Berlíne.
Lagardová, bývalá francúzska ministerka financií, v tejto súvislosti uviedla, že by to bola malá investícia, ale mohla by znížiť až o 50 percent vyhliadky na nekontrolovateľné turbulencie, ktoré by mohli poškodiť ekonomiku.
Pre Nemecko, najväčšiu ekonomiku eurozóny, by jej návrh znamenal ročný príspevok vo výške 11,4 miliardy eur.
Bezpečnostné opatrenia sú nevyhnutné, aj keď ekonomika eurozóny rastie už päť rokov po sebe.
Vyhliadky na brexit znížili dôveru v britskom finančnom sektore Čítajte "Existujú aj iné "nepriaznivé vetry". Zamyslite sa nad rastom populizmu a nad klamlivými sirénami protekcionizmu," povedala.
Myšlienka na vytvorenie európskeho fondu stability nie je nová, ale Lagardová ako prvá predložila návrh konkrétnej výšky pravidelných platieb do fondu.
Šéfka MMF zároveň uviedla, že podporuje myšlienku silnejšej bankovej únie členov eurozóny. Tá si však nezískala priazeň všetkých členov bloku, a predovšetkým najsilnejšieho Nemecka.
