Písal sa rok 1832. Na západnom pobreží Poľska neďaleko šestnásťtisícového mesta Ustka miestny rybár svoj rybolov rozšíril na farmu.
V dedine Starkowo si postavil základňu. Patril tak k prvým v regióne. Medzi dedinčanmi mal povesť milovníka žien a vodky.
V tunajšom pohostinstve každú sobotu podnapitý na parkete pozvŕtal miestne dievky. K pitiu 38-percentného alkoholu bezpodmienečne patrili aj slede.
Servírovali ich marinované či údené, grilované i sušené. Te to príbeh sa spája s domom, kde dodnes existuje rybia farma Zagroda Śledziowa.
Po dlhej prestávke ju pred necelými desiatimi rokmi obnovili. Hoci menších rybárskych fariem je v okolí niekoľko, táto je výnimočná. Otvorili v nej aj múzeum.
Upísali sa sleďom
Sleď obyčajný je symbolom celého regiónu Ustka. Ryby „plávajú“ všade, kde sa človek pozrie. Sú na informačných tabuliach, zdobia stoličky, príbory a v neposlednom rade taniere.
Tradičné remeslo je hlavnou obživou aj v dnešnej Oaxace Čítajte Odpradávna ich ľudia konzumovali nielen v bežné dni, ale najmä počas najväčších kresťanských sviatkov.
„Naši predkovia sa chceli Najvyššiemu zavďačiť za dary, ktoré im umožnil v mori loviť, a tak zabezpečiť obživu pre početné rodiny. Na túto tradíciu nadväzujeme. Slede si nelovíme sami, kupujeme ich od rybárov zo susedstva. Sú základnou ingredienciou každého jedla na jedálnom lístku,“ hovorí Adam Kaminski, jeden z vlastníkov farmy.
Niektoré zo spôsobov spracovania, ako napríklad údenie, prechádza generáciami. Striebristé ryby nakladané v bylinkách, zelenine či smotanovej omáčke patria medzi moderné, ale veľmi žiadané receptúry.
