BRATISLAVA. „Ako zvykneme s troškou zveličenia hovoriť, v každej slovenskej obci je pošta, kostol a pobočka Slovenskej sporiteľne,“ hovorí s úsmevom Barbara Henterová, vedúca oddelenia podujatí a sponzoringu Slovenskej sporiteľne. Aj ten, kto nie je klientom tejto banky, určite ju dobre pozná.
Slovenská sporiteľňa je v súčasnosti najväčšia komerčná banka na Slovensku, s úplnou devízovou licenciou a povolením na vykonávanie hypotekárnych bankových obchodov.
Má najväčší podiel na trhu vkladov, najrozsiahlejšiu sieť vlastných obchodných miest a dominantné postavenie v oblasti vydávania bankových platobných kariet.
Firma takéhoto významu a rozmerov má svoju zodpovednosť. Nielen voči klientom, ale aj zamestnancom, obchodným partnerom, konkurentom, komunitám, ktoré doteraz nemali možnosť využívať bankové služby a tiež regiónom. „Uvedomujeme si, že prosperita a budúcnosť Slovenska sú aj v našich rukách,“ hovorí Peter Krutil, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne.
Stratégia zodpovedného podnikania banky je založená na úsilí prispievať k lepšiemu životu, prosperite a rozvoju občianskej spoločnosti na Slovensku. Pomáhajú ľuďom, aby sa im žilo lepšie. Či už pôsobením v „core businesse“, ale aj verejnoprospešnými aktivitami.
„Byť zodpovedným členom komunity pre nás znamená cítiť zodpovednosť za spoločnosť, v ktorej pôsobíme a ktorej sme súčasťou. Na toto berieme ohľad vo všetkých našich aktivitách,“ hovorí Henterová.
Sociálne bankovníctvo
Jednou z nich je koncept sociálneho bankovníctva. „Podstatou je poskytovať bankové služby, finančné vzdelávanie a poradenstvo cieľovým skupinám, ktoré žiadna iná banka na Slovensku nepokrýva - začínajúcim podnikateľom, neziskovým organizáciám a nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva,“ vysvetľuje Henterová. Cieľom je prispieť k riešeniu celospoločenských problémov, ako sú chudoba, nízka finančná gramotnosť či obmedzenia pre bankové financovanie začínajúcich drobných podnikateľov.
Aktivity sociálneho bankovníctva robí banka tak, aby boli ekonomicky udržateľné a vedeli ich zrealizovať bez straty, ale aj bez zisku, a zároveň mali dosah na desaťtisíce ľudí na Slovensku.

Začínajúcich podnikateľov podporujú napríklad vzdelávaním, v rámci ktorého preverujú klientom riziká aj finančný a obchodný plán. Podporujú ich tiež bankovými službami vrátane financovania, ktoré je štandardne na Slovensku pre začínajúcich podnikateľov ťažko dostupné, a mentoringom. Cieľom je pomôcť uľahčiť im tradične ťažké podnikateľské začiatky a vytvoriť tak ekonomicky udržateľný model, ktorý poskytuje prácu a príjem podnikateľovi a prípadne aj iným ľuďom.
„Zo štatistík potvrdených praxou vieme, že ak sa začínajúcemu podnikateľovi niekto venuje, takmer trojnásobne sa zvyšuje pravdepodobnosť prežitia jeho podnikania,“ vysvetľuje Henterová.
Vzdelávanie, bankové služby vrátane financovania a mentoring ponúka sporiteľňa aj neziskovým organizáciám.
„Vidíme, ako sa mnohé neziskové organizácie vedia buď celé, alebo čiastočne zmeniť na dlhodobo udržateľné sociálne podniky. Klientom v tejto oblasti pomáhame okrem iného finančne preklenúť obdobia medzi platbami od štátu či načerpania grantov, ako aj investovať do dlhodobej udržateľnosti ich aktivít,“ dodáva Henterová.
V segmente fyzických osôb sa snažia pomáhať ľuďom, ktorí sa dostali počas splácania úveru do ťažkej životnej situácie. Tiež sa venujú finančnému vzdelávaniu.
Ústretoví aj k zamestnancom
Jednou z priorít zodpovednej firmy je vytváranie ústretového pracoviska pre zamestnancov. Najmä v časoch nedostatku kvalitných ľudí na trhu práce by sa firmy mali snažiť udržať a motivovať svojich zamestnancov. Kvalitné pracovné prostredie i benefity im v tom môžu pomôcť.
„Za minulý rok bola úroveň spokojnosti s benefitmi u nás v banke vysoká, nad priemerom bankového trhu,“ tvrdí Henterová. Zamestnanci oceňujú školenia manažérskych zručností, bedminton po práci aj možnosť „zresetovať“ si myseľ.

Systém benefitov v banke v poslednom období prechádzal zmenami, dnes sa snažia svojich zamestnancov odmeniť viac „zážitkovo“. Či už je to nadštandardná zdravotná prehliadka, deň dobrovoľníctva v rámci pracovného času, ktorý môžu zamestnanci využiť pre dobrú vec aj v komunitách, v ktorých žijú. Obľúbené sú tiež masáže pre zamestnancov, rozvojové prednášky a workshopy, ale aj pravidelné zvýhodnené ponuky kultúrnych podujatí a mnoho ďalšieho.
Súčasťou neformálnych aktivít pre zamestnancov je aj HydePark – špeciálny priestor vytvorený v dvoch centrálach - v Bratislave a Banskej Bystrici.
Pravidelne sa tu organizujú prednášky a besedy so zaujímavými hosťami, napríklad v minulosti Michal Hvorecký, Milan Lasica, Igor Bukovský, Róbert Bezák, Fredy Ayisi, či workshopy na vážne aj menej vážne témy ako problematika bezdomovectva, zdravý životný štýl, cyklický time manažment, spoločenská etiketa alebo výroba čoko praliniek. „Ročne zrealizujeme asi päťdesiat takýchto stretnutí,“ potvrdila Henterová.
Svojimi návrhmi na témy alebo dokonca vlastnými vstupmi prispievajú aj zamestnanci. Príkladom sú pravidelné hodiny jogy a karate pod vedením inštruktorov z radov kolegov.
Aby neboli ukrátení ani kolegovia z pobočiek, Hydepark úspešne funguje aj v regiónoch pod názvom Potulný HydePark - vždy v inom regióne, vždy s inou témou.