BRATISLAVA. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov cez eurofondy aj po roku 2020 bolo hlavnou témou rokovania Rady Európskej únie pre všeobecné záležitosti vo štvrtok v Luxemburgu.
Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer) trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však jej zásadné prehodnotenie. Ako informoval úrad vicepremiéra, zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo po roku 2020 čo najväčší balík peňazí.
"Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť," povedal Raši.
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však podľa vicepremiéra musí ostať absolútnou prioritou. Ako uviedol, toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4 plus 4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. "Rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy a aj Paríža," zdôraznil Raši.
V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť.
"Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov," dodal Raši. Potrebné je podľa neho znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov.
Slovensko má v súčasnom programovom období 2014 - 2020 zo zdrojov EÚ k dispozícii 15,493 mld. eur, vrátane Programu rozvoja vidieka (alokácia 1,560 mld. eur).
Čerpanie prostriedkov EÚ ku koncu februára dosiahlo 1,853 mld. eur, teda 11,96 % z celkovej sumy. Platné výzvy a vyzvania dosiahli objem 12,913 mld. eur (83,56 %) a kontrahovanie 5,638 mld. eur (36,39 %). Zo štátneho rozpočtu je na spolufinancovanie vyčlenených 2,604 mld. eur, pričom ku koncu februára bolo použitých 385,08 mil. eur (14,79 %).
