Slovensko ste s ostatnými členmi delegácie Európskeho parlamentu navštívili ešte pred pádom vlády Roberta Fica. Vražda Jána Kuciaka a jeho partnerky a najmä kríza, ktorá nasledovala, sa považujú za zlomový bod pre krajinu. Aký bol váš dojem z vtedajšej situácie?
„Mal som pocit, že je tu jasná potreba zmeny. Spoločnosť úplne stratila dôveru k svojej vláde. Ak by kabinet reagoval skôr, v čase, keď sa objavili prvé požiadavky na odstúpenie ministra vnútra a policajného prezidenta, situácia sa mohla vyvinúť inak. Verili však, že krízu zvládnu bez väčších zmien, čím dokázali, že vôbec nepochopili situáciu. Príliš neskoro si uvedomili, že treba konať. V tom čase sa už požiadavky zmenili.

Aj po zmenách stále cítiť určité tlaky. Mnoho ľudí verí, že vládne ten istý kabinet, len s inými tvárami. Že sa nič zásadné nezmenilo. Musíme preto pozorne sledovať, či kroky novej vlády upokoja situáciu a ponúknu riešenia krízy.“
Boli počas vašich rozhovorov náznaky, že sa situácia skončí pádom vlády?
„Myslím, že o odchode ministra vnútra Kaliňáka už bolo rozhodnuté, no nám nikto nič nepovedal. V tom čase asi stále dúfali, že menšie zmeny im pomôžu zvládnuť krízu. Od premiéra Fica ani iných predstaviteľov neboli žiadne náznaky, že by boli ochotní pristúpiť na výraznejšiu obmenu vlády.“
V Maďarsku vláda Viktora Orbána odkláňa krajinu od liberálnej demokracie. Všimli ste si podobné tendencie počas návštevy Slovenska?
„Nie. Počas stretnutí so slovenskými predstaviteľmi sme videli skôr snahu spolupracovať. Uistili nás, že si ctia základné ľudské práva, vyznávajú európske hodnoty a že je v najlepšom záujme krajiny v tomto trende pokračovať. Vždy nám zdôrazňovali, že Slovensko chce ostať súčasťou európskeho integračného procesu a riešiť problémy v regióne.
Napriek tomu sme vedeli, že premiér Fico sa nevyhýba populistickej rétorike. Jedna vec ma počas našich rozhovorov vystrašila. Počas nášho stretnutia vyslovil viacero podozrení voči pánovi Sorosovi.