Ako by mala vyzerať ideálna škola?
Deti nepotrebujú veľké množstvo informácií, lebo sú v dnešnom svete nimi zahltené, skôr sa ich potrebujú naučiť selektovať. Ďalej by sa mali naučiť nie byť jednotlivcom, ktorý sa derie dopredu, ale vedieť spolupracovať.
Škola, ktorá učí svojich žiakov inak Čítajte Toto v našom školstve chýba, škola je nastavená na výkon. Takže deti možno vedia dobre bojovať, ale nevedia spolupracovať. Ďalšia vec sú komunikačné zručnosti – schopnosť povedať slušne, asertívne, s čím prichádzam ja, s čím ty a dať to dokopy.
A tiež riešenie konfliktov. Malo by to byť tak, aby ich neriešil učiteľ, ale aby do toho boli deti zahrnuté, aby si samy tým procesom prešli.
Je to aj o potrebe pochopiť, čo sa má v škole diať a prečo?
Aj o tom, ale je to aj o hlbšom vzájomnom pochopení. Napríklad staršej dcére som zo začiatku vôbec nerozumela a dostávali sme sa do konfliktov.
(zdroj: Archív M. Bielikovej)Hľadala som riešenie a dostala som sa ku kurzom efektívneho rodičovstva. Najskôr som na sebe veľa pracovala a keď sa mi podarilo zmeniť prístup a komunikáciu s dcérou, vnímala som okamžitú zmenu v jej správaní.
Nehovorím, že je to zázračná metóda, chce to veľa práce, a nie vždy sa nám stopercentne darí, ale vidím na deťoch zmeny. Sú úprimnejšie, neboja sa hovoriť o svojich pocitoch.
Dcéra chodí do tradičnej školy?
Áno, je piatačka, a keď začala školskú dochádzku, vtedy v Nitre ešte taká škola ako Makovičky nebola. Nehovorím, že nie som s jej školou spokojná, ale vidím tam vplyvy, ktoré mi nesedia.
Tlak na výkon, niektoré deti sú zaškatuľkované a keď niekto veľmi vytŕča, vzniká zbytočná rivalita namiesto toho, aby sa učili spolupracovať a komunikovať.
Preto ste hľadali alternatívu aspoň pre ďalšie deti?
Áno. Náš stredný syn Peťko je citlivý chlapec s obrovskou fantáziou a nechcela som, aby o to prišiel. Okrem toho viem, že neznáša tlak, vtedy ide okamžite do odporu.
Ako ste sa dostali k nitrianskej súkromnej škole Makovičky?
Hľadali sme školu, ktorá bude pokračovať v tom, čo robíme doma. To znamená, že sa snažíme rešpektovať dieťa také, aké je, s jeho potrebami i pocitmi. Aj komunikáciu máme trochu inú, nie autoritatívnu.
Najväčšie obavy som mala z toho, že v klasickej škole je neustály tlak na to, ako a kedy sa deti musia niečo naučiť. Bála som sa, že by sa zasekol a už by som ním nepohla.
Vyučovanie v Makovičkách (zdroj: Katarína Bukerová)V Makovičkách vidím presný opak. Napríklad, keď išiel do školy, nevedel písať ani čítať, a už koncom októbra, hoci mali prebraných ešte len päť-šesť písmen, začal nám doma sám písať odkazy.
Na koši na bielizeň som si našla veľký papier s inštrukciou: Pred praním vybrať všetko z vreciek. Keď bol tatino chorý, na radiátor mu prilepil odkaz: Rýchlo sa uzdrav, ľúbime ťa. Síce s chybami a slová bez medzier, ale bolo to super.
A v novembri napísal dokonca malú knižku. Pre mňa je to znak toho, že škola nebrzdí jeho rozlet, ale podporuje to dobré, čo v ňom je. Je však veľa rodičov, podľa ktorých je klasická škola lepšia, lebo si deti od začiatku zvyknú, že sa musia prebíjať.
Myslím si, že asi majú strach z niečoho neznámeho, ja som tiež mala, kým som si nevyskúšala inú výchovu na vlastnej koži. Mnohí si myslia, že dovolím dieťaťu všetko a bude mi skákať po hlave. Ale je to presne naopak.
Rodič – a v škole učiteľ – nie je autoritou z pozície sily a moci, ale z pozície dôvery. Je poriadny rozdiel v tom, keď buchnem po stole a poviem "Urobíš to, lebo som povedala!", ako keď si to vydiskutujeme a dieťa nám dôveruje.
Dieťa si tiež musí konať svoje povinnosti a niekedy je to nepríjemné, ale rodič to musí zvládnuť. Viem, že aj rodičia, ktorí vychovávajú deti klasicky, chcú pre ne zrejme to najlepšie.
Ale keď im to ukážem v praxi, tak zistia, že ich metódy zväčša nevedú k cieľom, ktoré si predstavujú. Dieťa sa možno naučí držať ústa a krok a urobí to, o čo ho rodič žiada, ale spolu s tým sa učí aj mnoho iných vecí.
Napríklad tlačia na dobré známky, lebo si všetci myslia, že keď sa dieťa dobre učí, môže ísť na lepšiu školu a potom si nájde lepšie zamestnanie a bude mať ľahší život.
Ale pod tlakom sa dieťa neučí pre vedomosti, ale aby malo jednotky. A ak na to nemá, naučí sa používať spôsoby, ktoré síce vedú k jednotkám, ale nie k vedomostiam.
