BRATISLAVA. Spôsob, akým sa volí riaditeľ verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska, je neuveriteľne nešťastne nastavený, povedal moderátor rozhlasových Sobotných dialógov Braňo Dobšinský v diskusii denníka SME o postavení médií.
Za slušné médiá: politici stále skúšajú zastrašovať novinárov (diskusia naživo) Čítajte Pripomenul aj situáciu, keď samotná RTVS vznikla preto, že vláda Ivety Radičovej nevedela odvolať vtedajšieho riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského.
Radičovej kabinet na to, aby ho odvolal, zákonom spojil Slovenský rozhlas so Slovenskou televíziou.
Generálnou riaditeľkou spojenej inštitúcie sa stala vtedajšia šéfka Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková.
Takáto situácia podľa Dobšinského nemusí byť pre mnohých novinárov komfortná. Tí by totiž po nastúpení do práce mohli mať pocit, že po zmene vládnej väčšiny môže na základe vnútornej dohody prísť iný riaditeľ so svojím videním sveta.
„To nevytvára priestor na rast silnej dlhoročnej generácie novinárov. To je kľúčový problém, ktorý majú verejnoprávne médiá,“ povedal Dobšinský.
V RTVS nie je dobrá situácia
Neistota, o ktorej Dobšinský hovorí, však podľa komentátora týždenníka Trend Filipa Obradoviča môže byť aj v súkromných médiách. Narážal na to, že dnes už mnohé médiá na Slovensku vlastnia rôzne oligarchické skupiny.
Týždenník Trend vydáva News & Media Holding, ktorý spadá do portfólia investičnej skupiny Penta. Tá tiež vlastní 40 percent akcií vo vydavateľstve Petit Press, ktoré vydáva denník SME či denník Korzár.
Denník SME o médiách diskutoval v utorok podvečer v bratislavskom kníhkupectve Martinus. Denník sa rozhodol poskytnúť priestor na debatu o témach, o ktorých hovoria ľudia na protestoch Za slušné Slovensko.
“Bola by veľká škoda, ak by skončil investigatívny tím, ktorý sa naprieč médiami vytvoril.
„
Na tému Za slušné médiá: politici stále skúšajú zastrašovať novinárov diskutovali so šéfredaktorkou SME Beatou Balogovou šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný a už spomínaní - komentátor týždenníka Trend Filip Obradovič a moderátor RTVS Braňo Dobšinský.
Dobšinský nechcel príliš hovoriť o RTVS. Ešte na začiatku diskusie skonštatoval, že prišiel ako novinár a nie ako zástupca RTVS. Počas debaty tiež uviedol, že pri komentovaní situácie okolo verejnoprávneho média sa necíti veľmi komfortne.
Zopakoval, že aktuálna situácia tam nie je príliš dobrá. Túto vetu Dobšinský povedal už začiatkom apríla, keď takmer 60 reportérov podpísalo otvorený list. Tí v ňom kritizovali atmosféru v spravodajstve, prístup vedenia či pretláčanie sporných respondentov do reportáží.
Reagovali v ňom aj na spor so svojím novým šéfom Vahramom Chuguryanom o tom, či môžu mať vo vysielaní odznaky so sloganom #AllForJan.
Návrat hovorcov do médií
Práve Chuguryan je jednou z osôb, ktoré sa do RTVS vrátili z pozície hovorcu. V minulosti komunikoval za pološtátneho prepravcu plynu - spoločnosť Eustream, od nástupu tretej vlády Roberta Fica (Smer) približne rok šéfoval komunikačnému odboru ministerstva školstva.
To po parlamentných voľbách v marci 2016 dostala do správy Slovenská národná strana na čele s Andrejom Dankom. Vtedy sa ministrom stal Peter Plavčan (nominant SNS), neskôr po eurofondovom škandále stoličku opustil.
Nespokojní redaktori v RTVS si založili vlastné odbory. Na čo všetko majú práva? Čítajte Bývalou hovorkyňou je aj šéfka rozhlasovej redakcie RTVS Petra Stano Maťašovská. Bola napríklad hovorkyňou ministra životného prostredia Lászloa Solymosa (Most-Híd).
„Cesta z hovorcu na novinára nie je zavretá. Je to však na pozíciu komentátora, kde je napísané spojenie s nejakou vládou, či v pozícii moderátora v televízii s vlastnou reláciou, kde je opäť jeho pozícia jasne pomenovaná. Nie však v pozícii spravodajcov alebo ľudí, ktorí sa idú tváriť, že idú robiť nezávislé spravodajstvo. To je nonsens,“ povedal Kostolný.
Rovnako ako Kostolný to vidí aj Obradovič. Poukázal však na jeden pozitívny príklad - Martina Jaroša, ktorý sa v roku 2010 stal hovorcom vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša, a po voľbách v roku 2012 sa do Trendu vrátil.
„Nebola to vedúca pozícia, ale redaktorská. Bol pridanou hodnotou časopisu, keďže dokázal priniesť iný pohľad z daného rezortu,“ doplnil Obradovič.
Po Kuciakovej vražde
Debata Denníka SME sa konala dva mesiace od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Medzitým vznikol spoločný investigatívny tím zložený z novinárov viacerých redakcií, aby pokračovali v témach, ktoré Kuciak otvoril.
„Bola by veľká škoda, ak by skončil investigatívny tím, ktorý sa naprieč médiami vytvoril. Z môjho pohľadu je veľmi dôležité, aby sa prípad vyšetril. Obávam sa však, že sa to nepodarí. Prekročila sa hranica, ktorá nebude trestnoprávne vyšetrená,“ konštatoval Obradovič.
