BRATISLAVA. Vláda poľavuje zo svojich rozpočtových cieľov, ktoré si stanovila vo vlani schválenom rozpočte.
Hoci stále platí plán dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2020, budúcoročný schodok verejných financií by mal byť namiesto 0,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,2 percentuálneho bodu vyšší. Uvádza to ministerstvo financií v Programe stability na roky 2018 až 2021, ktorý bude posielať na posudzovanie do Bruselu.
Na nasledujúci rok tak bude naplánovaný schodok verejných financií na úrovni 0,32 percenta HDP a v rokoch 2020 a 2021 sa očakáva vyrovnané hospodárenie verejnej správy.
Trh práce rozpočtu výrazne pomáha
Dlh verejnej správy by mal podľa aktuálneho programu stability pokračovať v poklese z vlaňajších 50,9 percenta HDP postupne až na 43,3 percenta výkonu ekonomiky v roku 2021.
Vláda si stanovila ciele na najbližšie dva roky. Prioritou bude zamestnanosť Čítajte Pellegriniho kabinet pritom prichádza s takýmito plánmi v čase, kedy ekonomika a najmä trh práce rozpočtu výrazne pomáha.
Ministerstvo financií totiž v materiáli priznáva, že keby vláda nerobila vôbec žiadne zmeny, tak už v budúcom roku je Slovensko v rozpočtovom prebytku vyše 0,6 percenta HDP a prebytok v ďalších dvoch rokoch by narástol na 0,88 percenta, resp. 1,07 percenta HDP.
Kým v minulosti sme tak pri dosahovaní rozpočtových cieľov museli počúvať o nevyhnutných konsolidačných opatreniach, či už zvyšovaním príjmov alebo skresávaním výdavkov, tentokrát bude vláda na dosahovanie svojho cieľa potrebovať naopak zvýšiť výdavky o takmer 1 percento HDP. Rezort financií totiž priznáva, že na strane príjmov žiadny rast vplyvom nových opatrení neočakáva.
"Fiškálny rámec predpokladá vyššie výdavky oproti scenáru nezmenených politík na celom horizonte vo výške približne 1 percento HDP," uvádza v programe stability ministerstvo s tým, že rastú najmä kapitálové výdavky a medzispotreba.
Rast platov
Rozpočtové mantinely na nasledujúce roky nastavené v programe stability tak podľa ministerstva financií už počítajú napríklad s rastom miezd pedagogických a odborných zamestnancov v školstve či rastom výdavkov v zdravotníctve. Počíta sa aj so zvyšovaním zdrojov na spolufinancovanie k eurofondom.
Rásť by mali aj kapitálové výdavky. "Dodatočné výdavky predpokladá fiškálny rámec najmä na modernizáciu obrany vyplývajúce z medzinárodných záväzkov, opatrenia na podporu rastu a bližšie zatiaľ nešpecifikované opatrenia vlády," píše sa v materiáli.
Fiškálna expanzia by sa tak minimálne v najbližších troch rokoch mala pohybovať okolo úrovne 1 percenta výkonu ekonomiky.
Podľa odhadov ministerstva financií by prijaté opatrenia mali v roku 2019 zvýšiť rast hrubého domáceho produktu o 0,5 percentuálneho bodu, v ďalších rokoch by ich vplyv mal byť na vývoj hospodárstva neutrálny.
