BERLÍN. Sloboda tlače sa vlani zhoršila na celom svete, nenávistná klíma voči novinárom je predovšetkým v Európe a Spojených štátoch. Vyplýva to z každoročnej správy medzinárodnej mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc.
Medzi 180 sledovanými štátmi sveta si pozíciu krajiny s najslobodnejšími podmienkami pre prácu novinárov udržalo Nórsko. Štyridsaťdva percent krajín si však v aktuálnom rebríčku v porovnaní s predchádzajúcim rokom pohoršilo.
Slovensko sa v rebríčku po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prepadlo o desať priečok na 27. miesto.
Pohoršilo si aj Česko – oproti vlaňajšku sa prepadlo o jedenásť miest na 34. pozíciu.
Najväčšiu slobodu poskytuje médiám Nórsko, nasledované Švédskom, Holandskom a Fínskom. Na opačnom konci rebríčka sú Severná Kórea, Eritrea a Turkménsko.
Slovenských novinárov nemá kto chrániť
V hodnotení Slovenska pripomínajú predovšetkým februárovú vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky a následnú politickú krízu v krajine, ktorá viedla k demisii premiéra Roberta Fica.
Kuciakovu vraždu si niekto objednal, zistila polícia. Viaceré informácie jej šéfa sa nepotvrdili Čítajte Kuciak pracoval pre portál Aktuality.sk na článku o údajnom napojení talianskej mafie na predstaviteľov strany Smer-SD ako aj o údajnom zneužívaní európskych fondov.
Expremiér a ďalší slovenskí politici podľa Reportérov bez hraníc často nevyberavo slovne útočili na médiá.
Na Slovensku podľa Reportérov bez hraníc neexistuje solídna inštitúcia, ktorá by novinárov chránila a žurnalisti sú tak terčom zastrašovania, je na nich vyvíjaný tlak. Po vražde Kuciaka sa preto znovu objavila otázka týkajúca sa ich bezpečnosti.
"Kuciakova vražda opäť priniesla na svetlo otázky o nevysvetlenom zmiznutí dvoch novinárov v roku 2008 a 2015 a vyvolala debatu o bezpečnosti novinárov,“ píše sa v komentári.
Reportéri bez hraníc si ďalej všímajú aj to, že v posledných rokoch prešli slovenské médiá, ktoré v minulosti vlastnili medzinárodné mediálne spoločnosti, do rúk miestnych oligarchov, ktorých hlavný obchodný záujem leží mimo žurnalistiky.
Na záver komentár upozorňuje, že na Slovensku stále hrozí novinárom podľa Trestného zákona až osemročné väzenie za poškodzovanie mena a ohováranie.
Laššáková je ochotná podať pomocnú ruku
„Ako bývalá novinárka a súčasná ministerka kultúry sa vždy budem zasadzovať o to, aby novinári mali slobodu slova aj tlače. Každá takáto tragická udalosť sa určite podpíše pod prepad Slovenskej republiky. Je to o desať miest a napriek tomu sme stále v rámci krajín V4 najlepší,“ povedala novinárom na margo rebríčka počas dnešného rokovania vlády ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD).
Podľa nej by novinári mohli posilniť Slovenský syndikát novinárov či si založiť inú inštitúciu na ochranu novinárov.
Ak ju k tejto téme novinári oslovia, je ochotná im podať pomocnú ruku.
Situácia v RTVS
Reportéri bez hraníc sa v svojom komentári k Slovensku dotkli aj situácie v RTVS.
„Verejnoprávna televízia a rozhlas RTVS, ktorý sa v posledných rokoch stal symbolom novinárskej integrity, je taktiež v ohrození. Generálny riaditeľ zrušil jediný investigatívny televízny program (Reportéri, pozn. redakcie) po tom, čo priniesol kritiku jednej zo strán vládnej koalície, na ktorú je napojený,“ píšu Reportéri bez hraníc.
Rezník reaguje na list redaktorov RTVS: Na verejnoprávnosť mnohí nemáte Čítajte Laššáková povedala, že s generálnym riaditeľom RTVS Jaroslavom Rezníkom „komunikuje pravidelne“.
Na otázku, čo si myslí o situácii vo verejnoprávnom RTVS a či považuje za normálne, že ľudia z RTVS odchádzajú, musia odchádzať a ďalší sú hľadaní na inzeráty Laššáková povedala, že novinári z RTVS v otvorenom liste kritizujúcom situáciu v spravodajstve a publicistike „sami povedali, že oni vlastne pracujú slobodne, iba v nepriateľskej atmosfére a tú atmosféru si možno tak čiastočne vytvárajú sami“.
Na otázku, odkiaľ ministerka vie, že si nepriateľskú atmosféru čiastočne vytvárajú aj sami, Ľubica Laššáková dodala, že „oni to sami povedali, že pracujú síce slobodne, ale v nepriateľskej atmosfére. Asi to takto pociťujú“.
Zeman vytiahol na novinárov zbraň
"Neviete si predstaviť šéfa demokratického štátu, ako máva zbraňou pred novinármi? Presne to urobil prezident Českej republiky Miloš Zeman, keď uprostred tlačovej konferencie v októbri 2017 vytiahol maketu kalašnikova s nápisom 'na novinárov'," píšu Reportéri bez hraníc v hodnotení Česka s odkazom na udalosť, ktorá sa stala počas Zemanovej návštevy Plzeňského kraja.
Správa tiež pripomína nelichotivé výroky hlavy štátu na adresu žurnalistov. Ako ďalší zdroj obáv v prípade Česka označuje dokument pokusy obnoviť trestný čin hanobenia prezidenta republiky.
Reportéri bez hraníc tiež upozornili, že v Česku koncentrácia vlastníctva médií "dosiahla kritickú hranicu".
"Noví oligarchovia od roku 2008 využili svoje bohatstvo k nákupu novín, aby upevnili svoju moc v krajine. Jeden z nich, premiér Andrej Babiš, stojí na čele dvoch najvplyvnejších denníkov v krajine," uvádza správa.
Prezident Zeman. (zdroj: MAFRA - LADISLAV NĚMEC)Africká Gambia si polepšila
Okrem Česka, Slovenska a Srbska si v Európe tiež výrazne pohoršila Malta, ktorá zo všetkých krajín zaznamenala najstrmší prepad, o 18 priečok na 65. pozíciu. Reportéri bez hraníc zdôraznili, že vlaňajšia vražda maltskej novinárky a blogerka Daphne Caruanovej Galiziovej vrhá temné svetlo na stav slobody tlače na starom kontinente.
Naopak najväčší pozitívny posun - o 21 priečok na 122. miesto - zaznamenala africká Gambia, kde po konci diktatúry v roku 2016 médiá zažívajú výrazný rozmach. Sú tam zakladané súkromné rozhlasové stanice a tlačené médiá sa už vraj neboja kritizovať politikov.
Štvanie proti médiám ako štátny program podľa správy už nie je výsadou len režimov, ako sú Turecko alebo Egypt. Tiež stále viac demokraticky zvolených šéfov štátov a vlád - napríklad v Maďarsku a Poľsku - zaobchádzajú s kritickými médiami ako s nepriateľmi, upozorňujú Reportéri bez hraníc.
Trump zhoršil novinársku klímu
Aj v tak rozdielnych štátoch, ako sú USA, India a Filipíny, urážajú vysoko postavení politici kritických novinárov.
Spojené štáty si tak po prvom roku vládnutia prezidenta Donalda Trumpa pohoršili o dve miesta na 45. priečku.
Prvý rok mandátu prezidenta Trumpa definitívne potvrdil úpadok práv novinárov v USA, konštatuje správa. Pripomína Trumpove verbálne útoky na novinárov, snahy obmedziť niektorým médiám prístup do Bieleho domu a to, že kritické správy voči nemu označuje hlava Spojených štátov systematicky za "falošné" (fake news).
Vraždy novinárov väčšinou nevyšetria. Umierajú nielen vo vojne Čítajte Rusko v rebríčku zostalo na 148. mieste. V krajine sa podľa Reportérov bez hraníc od návratu prezidenta Vladimira Putina do Kremľa v roku 2012 konštantne zvyšuje tlak na novinárov.
"Kto slovne napáda nepohodlné novinárky a novinárov a paušálne spochybňuje vierohodnosť médií, ten vedome ničí základy demokratickej spoločnosti," povedala hovorkyňa Reportérov bez hraníc Katja Glogerová. Podnecovanie nenávisti a pohŕdania je podľa nej vzhľadom na vzostup populistických síl hra s ohňom.
Reportéri bez hraníc sa snažia vyjadriť stupeň slobody, ktorej sa tešia novinári, blogeri a médiá v 180 štátoch sveta. Základom takéhoto zisťovania je dotazník, ktorý predkladajú novinárom, vedcom, právnikom a ochrancom ľudských práv vo svete.
