BRATISLAVA. Budúci rozvoj prístavných služieb v Bratislave by mal určiť strategický plán, ku ktorému prizvala spoločnosť Verejné prístavy aj odbornú verejnosť.
Cieľom je najmä zvýšenie úrovne vodnej dopravy v SR, ktorá je doplnením pre iné dopravné módy.
Jej výhody najmä pre nákladnú dopravu predstavil na konferencii v Bratislave generálny riaditeľ spoločnosti Verejné prístavy Gabriel Szekeres.
Spoločnosť má k dispozícii "Masterplan 1", od ktorého sa chce odraziť a aktualizovať ho prostredníctvom pripomienok odbornej a širšej verejnosti a reagovať tak na zmenené podmienky.
Aké sú plány
"Práve preto sme si zvolili cestu Masterplanu 2, kde cez tú dopytovú štúdiu chceme sa opýtať naozaj tých ľudí, ktorí sú tu v tejto lokalite a pôsobia na vode, že čo by tu chceli mať," priblížil Szekeres.
Spoločnosť chce komunikovať s najväčšími výrobcami, ktorí zabezpečujú export a import, s logistickými spoločnosťami aj s ľuďmi, ktorí radi chodia k vode v oblasti osobného prístavu.
"Je, samozrejme, našou takou prioritnou úlohou dostať vodnú dopravu aj v rámci Slovenska na úroveň, ktorá tu bola, povedzme, pred tými 25 rokmi," skonštatoval Tomáš Kalina, projektový koordinátor zo Žilinskej univerzity v Žiline.
Podľa Kalinu ide o najlacnejší mód dopravy, ktorý má preukázateľne najnižšie vplyvy na životné prostredie, zároveň je doplnkovým spôsobom dopravy, ktorý môže pomôcť predovšetkým preprave tovarov na cestách.
Odbremenenie cestnej dopravy
"Práve vodná doprava má možnosť odľahčiť túto preťaženú cestnú sieť hlavne na väčšie vzdialenosti," dodal Kalina, pričom ako ďalší benefit uviedol bezpečnosť a neobmedzenú dostupnosť 24 hodín denne sedem dní v týždni.
Pripomenul, že Slovensko ako najväčší producent automobilov na obyvateľa môže využívať vodnú dopravu aj na prepravu vozidiel.
V rámci tvorby strategického plánu je potrebné posúdiť aj vplyv na životné prostredie. Na strategickom environmentálnom hodnotení SAE projektu budúceho rozvoja prístavu sa podieľa aj Tomáš Šembera zo spoločnosti Ekojet. Ako zdôraznil, vplyvy na prostredie sa začínajú, keď ľudia vystúpia z lodí na breh.
"Dôležité sú tie následné vplyvy, ktoré sú na tej druhej strane, na tej pevnine," ozrejmil, pričom dôležitým limitom je územný plán hlavného mesta Bratislava, ktorý vymedzuje chránené územia. Tie by mali byť z rozvoja vynechané.
Land-lord model
Oblasti plánovania zahŕňajú nákladnú, osobnú aj rekreačnú dopravu na rieke, priblížil Peter Habo, konateľ spoločnosti Proprietary Partners, ktorá sa zaoberá analýzou a ekonomickou stránkou projektu.
"Návrhy s najvyšším potenciálom pre obyvateľstvo a hospodárstvo budú odporučené na realizáciu formou projektov," doplnil Habo s tým, že návrh stratégie bude formou SEA následne prerokovaný zástupcami verejnej správy a ochrany životného prostredia.
Pri komerčných projektoch bude preferovaný tzv. land-lord model, to znamená, že Verejné prístavy sú vlastníkom pozemkov a partneri vstupujú do projektu s financovaním.
Pri verejne prospešných projektoch sa bude preferovať financovanie z verejných prostriedkov.
Odborná verejnosť má na pripomienky čas približne dva mesiace, keďže proces tvorby "Masterplanu" je podľa Kalinu pomerne náročný. "Zmluvne stanovené termíny sa pohybujú v priebehu tohto roku," spresnil s tým, že do konca tohto roka by mal byť odovzdaný celý projekt.
