BRATISLAVA. Ak si chcú Nemci zadovážiť do domácnosti psa, už vopred musia mať naštudované, aké plemeno to bude.
V Nemecku sú totiž niektoré plemená zakázané úplne, iné sú zase povolené, no keďže ich úrady kategorizujú ako nebezpečné, platia pre ne oveľa prísnejšie pravidlá.
Budúci majitelia pitbula či bandoga (kríženec amerického staford teriéra a anglického mastifa, pozn. red.) sa tak musia vopred pripraviť nielen na psa a bežné výdavky s jeho chovom, ale aj na poplatky — podobné našej dani za psa —, ktoré sa môžu ročne počítať na niekoľko stoviek eur.
Ďalšou kategóriou v Nemecku sú psy bojové ako napríklad argentínska doga, bulteriér či mastif.
Majiteľom týchto plemien úrady dane znížia alebo úplne odpustia, no musia preukázať, že nie sú nebezpečné pre ľudí či iné zvieratá.
Najčastejšie sa takéto certifikáty získavajú po tom, čo pes prejde výcvikom. Podobné podmienky platia pre psičkárov aj v Rakúsku.
Konkrétne vo Viedni je povinnosťou každého majiteľa určitých plemien absolvovať takzvané skúšky, na ktorých základe mesto psa majiteľovi odsúhlasí alebo nie.
Skúšky môžu absolvovať aj majitelia akýchkoľvek plemien dobrovoľne a mesto im za to odpustí ročný poplatok za psa vo výške 70 eur.
Skôr výnimka ako pravidlo
Na Slovensku sú pravidlá chovu psov oveľa liberálnejšie. Podmienkou je, aby bol pes začipovaný, mal potrebné očkovania, napríklad proti besnote, a jeho majiteľ zaň platil ročnú daň.
