BRATISLAVA. Slovensko získalo z rozpočtu Európskej únie od svojho vstupu do tohto spoločenstva 1. mája 2004 do konca roku 2015 spolu vyše 18,6 mld. eur. Po odpočítaní príspevku do rozpočtu únie čistá aktívna finančná pozícia SR voči EÚ dosiahla viac ako 12,1 mld. eur.
V predchádzajúcom programovom období 2007 - 2013 vyčerpala krajina z európskych fondov 11,25 mld. eur a podľa úspešnosti čerpania v rámci EÚ obsadila jedenáste miesto, informovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
V aktuálnom programovom období 2014 - 2020 môže Slovensko využiť z prostriedkov EÚ, vrátane Programu rozvoja vidieka, takmer 15,5 mld. eur. Ku koncu marca tohto roka využilo necelé dve miliardy eur, teda 12,5 percenta.
Členstvo prináša výhody
V utorok 1. mája uplynulo štrnásť rokov od vstupu SR do EÚ. "Členstvo v Európskej únii je pre Slovensko veľkým úspechom a verím, že všetci občania výhody tohto úspechu budú naplno využívať ešte mnoho ďalších rokov," uviedol pri tejto príležitosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.
"Za tých štrnásť rokov sa Európska únia postupne stala pevnou súčasťou života nás všetkých. Pozitívne prínosy členstva určite pocítil na vlastnej koži každý z nás, možno bez toho, aby si to vôbec uvedomil," poznamenal.
Slovensko sa v rámci EÚ stalo súčasťou schengenského priestoru, prijalo spoločnú menu euro a jeho obyvatelia využívajú výhody voľného pohybu osôb, tovarov a služieb.
Peniaze z Bruselu
Význam politiky súdržnosti sa podľa Zastúpenia EK na Slovensku naplno prejavil v zmiernení dopadov globálnej hospodárskej a finančnej krízy na slovenskú ekonomiku, ktorej negatívny efekt by bol bez využitia finančnej podpory z fondov EÚ výrazne vyšší.
"Z hľadiska kvantifikovateľného sociálno-ekonomického vplyvu fondov EÚ väčšina hodnotení dospela k záveru, že politika súdržnosti na Slovensku ovplyvňuje rast hrubého domáceho produktu. V roku 2003 dosiahol HDP na obyvateľa 55 %, zatiaľ čo dnes je to 77 % priemeru EÚ. Štúdie ukazujú, že investície realizované prostredníctvom politiky súdržnosti predstavovali približne 25 % skutočnej konvergencie HDP a zvýšili HDP o 3,5 %," informovala vedúca tlačového a politického oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku Jana Cappello.
Investície z fondov EÚ podľa nej ovplyvnili konvergenčný proces slovenských regiónov a prispeli k zmierneniu regionálnych rozdielov v SR. Bez politiky súdržnosti by sa konvergenčný proces zastavil v šiestich z ôsmich regiónov Slovenska.
