BRUSEL Európska únia (EÚ) v stredu zverejní návrh viacročného rozpočtu, prvého po brexite, ktorý môže prehĺbiť jej konflikt s Poľskom a Maďarskom. Dôvodom je návrh na prepojenie eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu.
Varšava a Budapešť sa dostali do sporu s Bruselom o demokratické štandardy a ich odmietavý postoj k prijatiu utečencov. Obe krajiny sa však postavili proti akémukoľvek pokusu o stanovenie podmienok na miliardové príspevky z eurofondov.
Brexit spôsobí škrtanie fondov
Rozpočet vo výške jedného bilióna eur, ktorý pokrýva roky 2021 až 2027, predstaví Európska komisia po mesiacoch tvrdých konzultácií so zvyšnými 27 krajinami EÚ po odchode Británie.
Eurokomisár pre rozpočet Günther Oettinger, ktorý vypracoval nový plán, uviedol, že na zaplátanie diery v rozpočte vo výške 12 až 14 miliárd eur, ktorú zanechá brexit, je potrebná kombinácia škrtov a vyšších príspevkov od členských štátov.
To však zvyšuje riziko, že nikto nebude s jeho návrhom spokojný, od francúzskych farmárov, ktorých nahnevali plány na zníženie dotácii z poľnohospodárskych fondov, po množstvo národných vlád, ktoré odmietajú platiť viac.
Slovensko získalo z Únie do konca roku 2015 vyše 18 miliárd eur Čítajte Snahy Bruselu presadiť rozpočet pred ďalšími voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019 sa tiež stretli s chladnou reakciou.
Štáty EÚ tvrdia, že je to "nemožné" vzhľadom na roztržky medzi východom, západom, severom a juhom bloku, pričom krajiny nechcú siahať hlbšie do vrecka v čase, keď je populizmus na vzostupe.
"Tieto rokovania zvyčajne trvajú dva roky," povedal nemenovaný diplomatický zdroj pre agentúru AFP a poukázal na fakt, že tentoraz budú pravdepodobne ešte zložitejšie ako pri rozpočte na roky 2014 - 2020.
Viac sa musí dať na obranu a imigráciu
Odchod Británie pripraví EÚ o jedného z najväčších čistých prispievateľov do rozpočtu a v čase, keď sa blok snaží o financovanie nových oblastí, ako sú obrana a prílev migrantov.
Krajiny vrátane Rakúska a Holandska sa už pripravujú na boj proti žiadosti o zvýšenie národných príspevkov, aj keď Francúzsko a Nemecko tvrdia, že sú pripravené platiť viac.
Európski ľudovci si predvolali Orbána do Bruselu Čítajte Škrty však budú a rovnako aj príspevky sa budú musieť zvýšiť. Súčasný rozpočet na roky 2014 - 2020 reprezentuje 1 percento hrubého domáceho produktu (HDP) bloku a Oettinger vyzval krajiny, aby zvýšili svoje príspevky na 1,1 až 1,2 percenta HDP. Pokiaľ ide o škrty, zdroje z Únie naznačili, že budú "skromné", nedosiahnu ani 10 percent.
Väčšina z nich sa sústredí na dve oblasti, ktoré spolu predstavujú takmer tri štvrtiny všetkých výdavkov EÚ. Prvou sú tzv. kohézne fondy. Tie sa využívajú na rozvoj chudobnejších európskych regiónov a predstavujú 35 percent rozpočtu EÚ.
Väčšina z týchto peňazí v súčasnosti smeruje na východ, do krajín bývalého sovietskeho bloku, ktoré stále ekonomicky dobiehajú "Západ".
Najnovšie však krajiny južnej Európy, napríklad Španielsko a Taliansko, začali požadovať, aby bola časť z týchto fondov presmerovaná na riešenie obrovskej nezamestnanosti mládeže na juhu bloku.
Východné krajiny zase znepokojujú plány Komisie spájať finančné prostriedky s dodržiavaním zásad právneho štátu. Poľsko totiž čelí bezprecedentným sankciám Bruselu v súvislosti so svojimi reformami súdnictva a Maďarsko Únia opakovane kritizovala pre nedostatok demokracie aj kvôli tomu, že počas migračnej krízy neprijalo utečencov.
"Nebudeme akceptovať ľubovoľné mechanizmy, ktoré spôsobia, že tieto fondy budú nástrojom politického tlaku," povedal štátny tajomník poľského ministerstva zahraničných vecí Konrad Szymanski.
Neslávnu spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ, ktorá predstavuje 37 percent výdavkov bloku, takisto čakajú škrty. To len ťažko prehltne Francúzsko, keďže jeho farmári sú najväčšími príjemcami týchto prostriedkov.
