BRATISLAVA. Poslanci koaličnej strany Smer na júnovú schôdzu parlamentu predložia návrh na zastropovanie veku odchodu do dôchodku, pričom by to malo byť zakotvené v Ústave.
Informoval o tom v piatok predseda strany Robert Fico s tým, že táto hranica by nemala byť vyššia ako 65 rokov.
Poslanci sú však pripravení o výške veku diskutovať. Fico zároveň pripustil, že hľadanie nadpolovičnej väčšiny na podporu tohto návrhu bude náročné.
O návrhu stále rokujú
Predseda Smeru avizoval, že o tomto návrhu strana rokuje s rezortom financií, Sociálnou poisťovňou, ale aj koaličnými stranami."Nemôžeme nechať ľudí, aby až do smrti pracovali," podotkol Fico.

Smer však bude okrem koaličných poslancov potrebovať aj hlasy opozície.
"Najvýznamnejším argumentom, ktorý môže presviedčať poslancov, je závažnosť témy. Je správne, že táto diskusia sa prenesie na pôdu parlamentu. Dajme priestor všetkým, ktorí majú záujem, vytvorme k tomu aj odborné zázemie. Poslanci sa musia zamyslieť nad tým, že kedy chcú, aby ľudia išli do dôchodku," poznamenal Fico.
Pre Smer je hornou hranicou vek 65 rokov. "Nerád by som spustil polemiku, či to má byť 64 alebo 65 rokov. Možno vznikne variant, kedy by muži išli v 65 a ženy v 63. Existuje variant, kde by sa podstatne viac zohľadňovalo to, že či pracujúca matka sa starala na materskej o deti. Možností je veľmi veľa. Pre mňa je rozhodujúce zakotviť maximálnu hranicu do Ústavy, ktorá by nemala byť vyššia ako 65 rokov. Ale pripúšťam varianty," podotkol Fico.
Finančné dopady
Zároveň vyčíslil, že ak by sa zastropoval vek napríklad na 65 rokov, tak by finančné vplyvy do roku 2070 mohli byť na úrovni 70 miliárd eur.
"Nechcem sa s niekým hádať, že to bude alebo nebude mať dopady. Jasné, že to bude mať dopady. Rastie ale výkonnosť ekonomiky, máme menej nezamestnaných, platia sa odvody, toto všetko vytvára priestor na zvládnutie tohto procesu. Dopady do budúcnosti nie sú také, že by sa nedali zvládnuť," poznamenal Fico s tým, že "jemu sa páči aj návrh odborárov", ktorí hovoria o veku 64 rokov.
"Nikto nejde zvyšovať vek odchodu do dôchodku, ale chceme, aby postupný nárast bol v určitom okamihu zastropovaný ústavným zákonom," doplnil Fico.
Zdôvodnil, že nechce zastropovanie dôchodkového veku pretláčať cez obyčajný zákon, pretože by to podľa neho vnášalo nestabilitu do dôchodkového systému. Fico zároveň pripustil, že hľadanie nadpolovičnej väčšiny na podporu tohto návrhu bude náročné.
Dlhodobá udržateľnosť
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) tvrdí, že táto problematika nie je "témou dnešných dní, dokonca ani desaťročia".
Konštatuje, že zavedenie dôchodkového stropu na Slovensku zhorší dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Toto opatrenie by sa navyše prejavilo až po roku 2038. Dotýkalo by sa tak ľudí narodených v roku 1974 a neskôr.
"Keďže výška priznaného dôchodku priamo závisí od obdobia dôchodkového poistenia, menší počet odpracovaných rokov v porovnaní so súčasným systémom zníži výšku budúcich priznávaných dôchodkov z priebežného systému o 3,9 % v roku 2050 a o približne 7,6 % v roku 2066," upozornila rada. Negatívne vplyvy možno očakávať aj v prípade výšky budúcich dôchodkov z druhého piliera.
Ďalšie riziká
Rozpočtová rada upozorňuje aj na riziko spomalenia ekonomického rastu cez trvalú stratu ľudí, ktorí by sa vďaka zlepšujúcemu sa zdravotnému stavu a vyššej dĺžke života vedeli naďalej uplatniť na trhu práce.
Spomalenie by mohlo predstavovať 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu. V roku 2066 by tak hrubý domáci produkt bol nižší o 6,2 percenta.
Negatívom môže byť aj prehĺbenie deficitu dôchodkového systému a negatívny vplyv tento krok môže mať aj na saldo verejnej správy.
"V rokoch 2038 až 2066 vzrastie negatívny vplyv na saldo postupne na 1,1 % HDP ročne. Dôjde aj k nárastu dlhu verejnej správy o 22,5 % HDP v roku 2066," upozornila rozpočtová rada.
Celkovo podľa RRZ zastropovanie dôchodkového veku zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
"Na kompenzovanie tohto vplyvu bude potrebné nájsť dodatočné trvalé úspory vo výdavkoch, a to minimálne vo výške 0,3 % HDP," dodala RRZ.