S Juhom Kostiainenom, viceprezidentom fínskej developerskej spoločnosi YIT, ktorá má niekoľko projektov aj v Bratislave, sa Profit zhováral vo Viedni na konferencii UFDC o budúcnosti miest.
Máte skúsenosti s riadením projektovania rôznych mestských častí. Čo všetko zahŕňa proces budovania udržateľných miest?
"Najprv poviem niečo o tom, čo je to mestský dizajn. Spája sa v ňom viacero oblastí – urbanizmus, architektúra, krajinná architektúra, realitné developerstvo. Všetky sa nejakým spôsobom prelínajú, mestský dizajn dáva mestu formu.
Nie je to iba otázka plánovania, ale je v tom aj názor. Umožňuje lepšie porozumieť celému procesu plánovania ako spolupráce medzi profesionálmi a inými hráčmi. Dôležitá je, samozrejme, finančná stránka. Treba si uvedomiť aj ekonomické hranice z uhla pohľadu developera.
Ak uvažujeme o udržateľnosti, je to z veľkej časti o technológiách a energetickej efektívnosti. Dôležité je, aby boli do plánovania zahrnuté priestory na neformálnu komunikáciu medzi ľuďmi, miesta, kde sa ľudia môžu stretávať.
Pre zdravý a udržateľný rozvoj miest sú však prvoradé dva faktory. Prvým je dobre fungujúce dopravné prepojenie s okolitými osídleniami. A v rámci neho najmä koľajová doprava – vlaky, električky, metro. Má väčšiu kapacitu a je aj pohodlná.
Vo Fínsku sa toto hľadisko v minulosti zanedbávalo. Preto je veľa miest, kde ľudia potrebujú jazdiť na vlastných autách, s čím, samozrejme, súvisia emisie. Len v uplynulých desiatich rokoch nastala zmena prístupu.
Druhým faktorom je hustota osídlenia, musí tam byť dostatok obyvateľov a pracovných príležitostí, aby tam prišli služby. Z nášho výskumu vyplynulo, že keď sa hustota osídlenia zdvojnásobí, ekonomická produktivita narastie o osem percent, čo je veľmi pôsobivý údaj.
Má to teda aj ekonomický rozmer. Vo Fínsku je výstavba zložitá, pretože dobrú úroveň hustoty majú iba oblasti v okolí Helsínk. V rozľahlých oblastiach Laponska na severe žije okolo 200-tisíc ľudí a v Helsinkách 1,2 milióna."
Povodná budova Cvernovky na Páričkovej ulici (zdroj: Jozef Jakubčo)Znamená to, že si vyberáte projekty na miestach, kde je istá hustota osídlenia? Sú preto zaujímavé pre vás najmä projekty v zahraničí, a teda aj na Slovensku?
"Slovensko vykazuje vysoký ekonomický rast, ktorý je vo Fínsku teraz nula percent, a je tu cítiť skutočné tvorivé nadšenie. Sám som bol v Bratislave niekoľkokrát, navštívil som naše projekty Stein 2 a Zwirn.
Často doma hovorím ľuďom, že by sa sem mali prísť pozrieť, s akou vervou sa tu ľudia púšťajú do práce. Ale sedemdesiat percent našich aktivít prebieha stále vo Fínsku.
