BRATISLAVA. Lekárske odborové združenie (LOZ) upozorňuje pacientov, verejnosť a ministerku zdravotníctva, že zrušenie Lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) po 22. hodine je nekoncepčné, odporujúce odporúčaniam Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) pre Slovensko, pričom predstavuje výraznú finančnú záťaž pre zadlžené nemocnice.
Žiadna dopadová štúdia
Lekári z nemocníc v stanovisku upozorňujú, že po zmenách LSPP od 1. júla 2018 hrozí, že nebude adekvátne zabezpečená zdravotná starostlivosť o pacientov po 22. hodine na viacerých miestach Slovenska.
"Doterajší systém LSPP, kde sa o pacientov po pracovnej dobe (po 15:30 v bežný deň a počas víkendov a sviatkov) starali obvodní lekári pre dospelých a pre deti, od 1. júla LSPP po zásahu ministerstva na mnohých miestach Slovenska zanikne úplne a zvyšok bude fungovať len do 22:00. Po tomto čase sa o pacientov má podľa ministerstva postarať centrálny príjem (urgent) nemocnice," zhrnuli lekári.
Odborové združenie pripomenulo, že proti tomuto rozhodnutiu boli zástupcovia nemocničných lekárov a aj nemocnice.
"Hoci dané rozhodnutie má zásadný vplyv na nemocnice, nebola vypracovaná žiadna dopadová štúdia, čo toto rozhodnutie prinesie pacientom, či nemocniciam," dodali.
Len štyri centrálne príjmy
V súčasnosti komplexné centrálne príjmy nemocníc existujú len v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a v Martine.
"Lekárov s príslušným vzdelaním na prácu na takomto centrálnom príjme možno na Slovensku spočítať na prstoch jednej ruky. Vo viacerých väčších nemocniciach existujú len centrálne príjmy pre dospelých, ktoré už teraz fungujú na hranici zákonnosti (často zabezpečené neskúseným neatestovaným lekárom) a v žiadnej ani len fakultnej nemocnici neexistuje centrálny príjem pre deti," upozornilo LOZ.
Zvýšené náklady pre nemocnice
Ďalším problémom je podľa odborov nedostatok sestier, ktorých väčšina nemocníc nemá dostatok ani na optimálny chod vlastných oddelení, nieto ešte na zabezpečenie ambulantnej pohotovostnej starostlivosti – na prebratie pacientov zrušenej LSPP.
Exekučná imunita nemocníc môže byť posúdená ako protiústavná, tvrdí analytik Čítajte "Ďalšou skutočnosťou je, že ešte pred niekoľkými rokmi si súkromné ziskové siete lekární vydobyli, že ich pohotovosť aj vo veľkých mestách končí po 22:00. Tým pádom pre adekvátne zabezpečenie pacientov sú v súčasnosti zadlžené nemocnice, vzhľadom na rozhodnutie rezortu zdravotníctva, nútené uvažovať o otvorení nemocničnej lekárne v tomto pohotovostnom čase," uviedli lekári.
Podľa LOZ ministerstvo zdravotníctva doteraz nepovedalo, ako majú teda nemocnice zabezpečiť starostlivosť o pacientov odkázaných na ambulantnú pohotovosť po 22. hodine.
"Síce povedalo, že to majú robiť centrálne príjmy, teda urgenty, ale také máme na Slovensku len štyri. O pacientov odkázaných na ambulantnú pohotovosť sa vo veľa mestách musia postarať teda lekári predovšetkým detských oddelení," uviedli lekári.
"Tí musia po novom po 22:00 zabezpečiť hospitalizovaných pacientov na svojich oddeleniach, príjmy na oddelenie, pacientov privezených sanitkou a rozhodnutím ministerstva k tomu všetkému aj ambulantne ošetrovať pacientov, ktorých by predtým riešili obvodní lekári na LSPP," argumentovali lekári.
Systém vychádza v ústrety súkromníkom
Odbory považujú za zarážajúce, že pri tejto realite povinností nemocníc ministerstvo zmenou zabezpečilo garanciu paušálneho mesačného príjmu pre súkromných prevádzkovateľov Ambulantnej pohotovostnej služby, navyše im zabezpečilo garanciu príjmov 12 eur na hodinu práce ich lekárov.
"Ale ministerstvo zdravotníctva vôbec nezabezpečilo, aby i zadlžené štátne nemocnice mali garantované príjmy na realizáciu povinnosti postarať sa o pacientov po 22. hodine. Je absolútne ekonomicky nekoncepčné neustále vychádzať v ústrety ekonomickým požiadavkám ziskového súkromného sektora (siete lekární, súkromné ambulancie, súkromní prevádzkovatelia LSPP ) na úkor zadlžených štátnych nemocníc, ktorým sa povinnosti, a tým aj výdavky neustále navyšujú," uzavreli lekári.
Pacienti zvyčajne využívali urgent
Ministerstvo zdravotníctva SR v reakcii uviedlo, že zdravotná starostlivosť o pacienta bude plnohodnotne zabezpečená a dôrazne odmieta akékoľvek pochybnosti.
Cieľom týchto krokov je podľa rezortu práve zlepšiť organizáciu a fungovanie pohotovostnej služby a zdravotnú starostlivosť urobiť ešte dostupnejšou.
Pellegrini kritizoval zisky súkromníkov v štátnych nemocniciach Čítajte “Mnohí pacienti totiž nerozlišujú medzi urgentnými príjmami nemocníc a pohotovostnými ambulanciami všeobecných lekárov. Aj s menej závažnými problémami tak najmä vo väčších mestách automaticky mierili na urgentné príjmy. Ambulantná pohotovostná služba má slúžiť pacientom pri náhlej zmene zdravotného stavu, keď nie je bezprostredne ohrozený život,” informuje ministerstvo.
Pohotovosť bude podľa rezortu zdravotníctva dostupná pacientom v každom okresnom meste a rovnako tak v budúcnosti aj pohotovostná lekáreň. Dostupnosť navrhovanej novej pevnej siete je podľa ministerstva na 98 percent do 30 minút.
“To znamená, že 98 percent obyvateľov bude mať pohotovostnú službu k dispozícii do 30 minút. Organizátor, ktorý bude zabezpečovať pevnú pohotovostnú službu, bude môcť poskytovať aj doplnkovú ambulantnú službu,” informovalo ministerstvo.
Ambulatné pohotovosti neboli vyťažené
Čo sa týka časových intervalov, možno podľa ministerstva zdravotníctva na základe štatistík skonštatovať, že z hľadiska vyťaženosti po 22. hodine boli ambulantné pohotovosti vyťažené minimálne, v niektorých prípadoch takmer vôbec.
Ministerstvo zdravotníctva pôvodne navrhovalo prevádzku pohotovostí do 23. hodiny, na základe pozmeňovacieho poslaneckého návrhu v parlamente sa uvedený čas posunul na 22. hodinu.
“Tento čas akceptovali aj odborné lekárske spoločnosti ako napríklad Slovenská lekárska komora či Asociácia súkromných lekárov,” uzavrelo ministerstvo.
