BRATISLAVA.Slovenská ekonomika potrebuje radikálne reformy. Povedal to Eduard Heger z hnutia OĽaNO v reakcii na zverejnený rebríček konkurencieschopnosti ekonomík, v ktorom Slovensko za rok kleslo o štyri miesta na 55. priečku a nachádza sa tak už za všetkými susednými krajinami vrátane Maďarska.
Reformy musia podľa neho zjednodušiť a zefektívniť podnikanie, odstrániť zbytočnú byrokraciu a sfunkčniť vymožiteľnosť práva.
Problémy podnikateľov
Podľa experta OĽaNO na ekonomiku a podnikanie Petra Kremského hodnotenie konkurencieschopnosti ekonomík potvrdzuje, že najväčším problémom pre podnikateľov je zhoršovanie politického systému štátu, vymožiteľnosť práva či funkčnosť súdnictva.

"Slovenské firmy sa v každodennom živote stretávajú s trpkým ovocím týchto neduhov - manipulovaním verejných obstarávaní, rozkrádaním dotácií a eurofondov, byrokraciou, korupciou, neplatičstvom alebo výpalníctvom," tvrdí Kremský.
Predovšetkým malé a stredné firmy sa podľa neho tomu nedokážu účinne brániť, najmä pre nejasne formulované zákony a zdĺhavé postupy polície a súdov.
"To ich znevýhodňuje voči konkurencii zo zahraničia a bráni im vyrásť na veľké silné firmy, ktoré by mohli expandovať aj do zahraničia," uviedol. Dodal, že túto situáciu dokonca firmy riešia odchodom do zahraničia alebo ukončením podnikania.
Navrhujú rozsiahlu reformu
Hnutie OĽaNO podľa Hegera pripravuje významnú reformu podnikateľského prostredia najmä cez zjednodušenie daňového výkazníctva a nahlasovacích povinností pre živnostníkov a malé firmy.
"Je tiež dôležité zlepšiť prehľadnosť a stabilitu legislatívy a preniesť niektoré dokladovacie povinnosti na úrady, aby z podnikateľa nerobili poštára," dodal poslanec Národnej rady SR Eduard Heger.
Rebríček konkurencieschopnosti ekonomík zverejnil v stredu švajčiarsky Inštitút pre rozvoj managementu v spolupráci so slovenskom Nadáciou F. A. Hayeka a ďalšími 56 organizáciami z celého sveta. Slovensko sa umiestnilo tento rok na spomínanej 55. priečke z 63 hodnotených krajín.
Za najväčšie výzvy pre rast konkurencieschopnosti Slovenska tieto inštitúcie označili najmä nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, vysoké administratívne zaťaženie podnikov, výzva v podobe nadchádzajúcej digitalizácie podnikov na Slovensku, vysoké náklady na prijímanie a prepúšťanie zamestnancov, absencia reforiem vo vzdelávaní a verejných službách.