BRATISLAVA. Prísnejšia ochrana osobných údajov, ktorá vychádza z nariadenia Európskej únie platného od piatka, prináša pre spoločnosti či organizácie viaceré povinnosti.
Jednou z nich je zabezpečenie dát, ktorými spoločnosť disponuje: nezáleží pri tom, či ide o údaje a informácie v elektronickej podobe, napríklad vo forme rôznych databáz, alebo na papieri v šanónoch.
O všetky údaje sa musí spoločnosť dôkladne starať a urobiť všetko preto, aby sa predišlo akémukoľvek úniku dát.
Ak už k takej udalosti dôjde, firmy majú najviac 72 hodín na to, aby kontaktovali každého, koho sa únik osobných údajov dotkol.
K strate či úniku dát dochádza pomerne často, pozrite si niektoré prípady z minulosti, ktoré sa dotkli väčšieho počtu ľudí.
V marci 2018 americké a britské médiá informovali o úniku údajov spoločnosti Facebook.

Britská firma Cambridge Analytica vraj súkromné informácie z viac ako 87 miliónov účtov siete využívala na to, aby v roku 2016 podporila volebnú kampaň prezidenta Donalda Trumpa.
Väčšina účtov patrila americkým používateľom, časť - približne milión - sa týkala aj používateľov z európskych krajín.
Cambridge Analytica správy o zneužití dát poprela, tvrdí, že všetky údaje zmazala, pretože vraj neboli pri ich získavaní dodržané pravidlá ochrany osobných údajov.
Yahoo
V roku 2013 zaútočili na servery americkej internetovej spoločnosti Yahoo neznámi hackeri, ktorí vraj vytiahli citlivé informácie až o jednej miliarde používateľov.
Útočníci získali mená, slabo zašifrované heslá, e-maily či bezpečnostné otázky používateľov.
Banky
V roku 2009 unikli z kartového centra v Španielsku údaje tisícov ľudí. Po tom, ako sa začali objavovať prípady zneužitia dát na výrobu falošných kariet, začali banky postupne meniť klientom karty Visa alebo Eurocard/Mastercard.
Karty sťahovala z obehu ČSOB, VÚB, ale aj Tatra banka. Zatiaľ čo únik sa na Slovensku týkal iba niekoľkých stoviek klientov, v Nemecku museli banky stiahnuť viac ako 100-tisíc kariet.
Národný bezpečnostný úrad

V roku 2006 sa podarilo hackerom preniknúť do počítačovej siete Národného bezpečnostného úradu a niekoľko dní odtiaľ kopírovať dáta.
Úrad tvrdil, že neunikli žiadne údaje, ktoré podliehajú utajeniu.
Hackeri získali napríklad prístup k e-mailom zamestnancov a niekoľko dní ich mohli pri práci sledovať a získavať prístupy k ďalším serverom či počítačom.
Úrad doplatil na slabé bezpečnostné opatrenia ako napríklad legendárne prístupové heslo "nbusr123".
Uniqa
V roku 2006 sa dostali údaje zhruba o 20 tisícoch zákazníkov poisťovne Uniqa na internet.
Medzi údajmi boli napríklad informácie o poistných zmluvách, mená a rodné čísla majiteľov, informácie o poistených autách, ale aj o výške zaplateného poistného.
Nešlo však o hackerský útok, údaje pravdepodobne rozposlal jeden zo zamestnancov poisťovne. Poisťovňa tvrdila, že nešlo o žiadny únik, ale o "neoprávnené poskytnutie dát zo strany niektorého zamestnanca".