BRATISLAVA. Slovensko má novú koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Koncepciu znova vypracoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Nové vedenie úradu pod vedením Ľubomíra Jahnátka sa totiž nestotožnilo s predošlou verziou koncepcie, ktorú vypracovali experti regulátora ešte pod vedením Jozefa Holjenčíka.
„Koncepcia obsahuje okrem iného aj konkrétne návrhy komplexných a systémových riešení,“ informoval regulátor.
Regulátor je presvedčený, že problém energetickej chudoby sa musí riešiť najmä ako problém sociálnej politiky a chudoby ako takej.
Koncepcia napríklad zahŕňa rozširovanie implementácie energetických balíčkov Európskej komisie, energetickú efektívnosť, ale aj problematiku príspevku na bývanie, opatrovateľského príspevku, potravinových balíčkov, výšky minimálnej mzdy, dávky v hmotnej núdzi či odstraňovania dlhodobej nezamestnanosti a problém marginalizovaných sociálnych skupín.
„Tým pádom logicky do riešenia prioritne vstupuje agenda, vzájomná spolupráca a dohoda príslušných ministerstiev, najmä Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pričom ÚRSO do tohto procesu hľadania riešení maximálne prispieva, samozrejme v mantineloch, ktoré mu umožňujú jeho zákonné kompetencie,“ myslí si ÚRSO.
Koncepciu môžu uviesť do života ministerstvá
ÚRSO upozorňuje, že nemá zo zákona legislatívnu iniciatívu. Preto chce požiadať ministerstvo hospodárstva ako ústredný orgán štátnej správy, aby sprostredkovalo v tejto súvislosti ďalšie odborné konzultácie zainteresovaných ministerstiev a inštitúcií.
Spotreba plynu cez zimnú sezónu bola podobná ako v ostatných rokoch Čítajte „Súčasné vedenie ÚRSO sa odmieta uspokojiť len s formálnymi návrhmi teoretických riešení. Preto okrem vypracovania „Koncepcie“ v súčasnosti v maximálnej miere svojich zákonných kompetencií iniciuje a podporuje intenzívne rokovania a spoluprácu medzi zainteresovanými ministerstvami a inštitúciami, aby sa mohli prijať praktické, systémové, navzájom súvisiace, legislatívne opatrenia, ktoré budú predovšetkým fungovať v praxi, nielen na papieri,“ konštatoval regulátor.
Podľa regulačného úradu už v súčasnosti na Slovensku funguje množstvo opatrení, ktoré sekundárne prispievajú v boji proti energetickej chudobe.
„Mnohé iné krajiny EÚ nám ich môžu len závidieť. Je to napríklad systém podpory zatepľovania bytových a rodinných domov, implementácia novej tarifnej štruktúry, príspevok na bývanie, štátne programy zamestnanosti a ďalšie,“ zdôraznil regulátor.
Vhodné riešenie energetickej chudoby stále hľadá aj celá EÚ. „Pre energetickú chudobu stále ani v rámci EÚ neexistuje jednotná definícia, či kritériá.
Reálne riešenie otázky energetickej chudoby prostredníctvom jednotlivých orgánov štátnej správy môže posunúť Slovensko do popredia v rámci EÚ. Návrh koncepcie obsahuje konkrétne návrhy riešení.
Ich možnosti realizácie v praxi však závisia výlučne od rokovaní a vzájomnej legislatívnej spolupráce príslušných ministerstiev ako orgánov štátnej správy,“ uzavrel regulačný úrad.
Vyššia adresnosť smerom k úhradám energií
Ministerstvo práce malo, respektíve má zastúpenie v pracovnej skupine, ktorá mala vyriešiť energetickú chudobu. Ministerstvo však tvrdí, že gestorom riešenia energetickej chudoby je ÚRSO.
„Môžeme ale uviesť, že rezort práce dlhodobo preferuje opatrenia, ktoré nie sú priamym finančným transferom, to jest napríklad riešenie cez zvýhodnené tarify, kreditové merače energií a podobne. Dôvodom je ich vyššia adresnosť smerom k úhradám energií, a tým zabezpečeniu prístupu k energiám týchto ľudí. Je potrebné vnímať to, že celkový nízky príjem rodiny nemusí znamenať aj ohrozenie energetickou chudobou. Tú vyjadruje skôr pomer celkových nákladov na energie a bývanie voči príjmu človeka, či domácnosti,“ uviedol pred vyše dvoma mesiacmi pre portál vEnergetike.sk tlačový odbor ministerstva.
Energetická chudoba znamená ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky, ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za primeranú cenu iné základné energetické služby.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa za príjemnú teplotu v obývacej izbe považuje 21 °C a v ostatných miestnostiach 18 °C. Najzraniteľnejšie sociálne skupiny sú práve skupiny s nízkymi príjmami.
Sem patria osoby staršie ako 65 rokov, osamelí rodičia, nezamestnaní alebo osoby poberajúce sociálne dávky.
