BRATISLAVA. Poslanci Európskeho parlamentu schválili konečné znenie legislatívy, ktorá pracovníkom vyslaným do iného členského štátu Únie prinesie rovnakú mzdu za rovnakú prácu na rovnakom mieste.
Smernica, na ktorej sa dohodli vyjednávači Európskeho parlamentu s Radou EÚ, by mala zvýšiť ochranu vysielaných pracovníkov a zaistiť spravodlivejšiu hospodársku súťaž pre podniky na vnútornom trhu EÚ.
Poslanci jej konečné znenie prijali väčšinou hlasov - za hlasovalo 456 poslancov, proti bolo 147 a 49 členov zákonodarného zboru EÚ sa zdržalo hlasovania.
Schválený text uvádza, že všeobecné pravidlá odmeňovania hostiteľského členského štátu sa budú vzťahovať aj na pracovníkov vyslaných na jeho územie z iného členského štátu EÚ.
Vysielanie zamestnancov
Okrem právnych predpisov môžu členské štáty rozhodnúť, že voči pracovníkom vyslaným na ich územie sa budú uplatňovať aj ustanovenia veľkých reprezentatívnych regionálnych alebo odvetvových kolektívnych zmlúv, ktoré sa doteraz týkali iba pracovníkov v stavebnom sektore.
Najstaršia nevesta na Slovensku mala vlani 86 rokov Čítajte Európsky parlament v správe pre médiá upozornil, že náklady spojené s cestovaním, stravovaním a ubytovaním vyslaných pracovníkov by mali hradiť zamestnávatelia a zamestnancom by nemali byť strhávané z platov. Zamestnávatelia tiež budú musieť vyslaným pracovníkom zaistiť dôstojné ubytovanie v súlade s vnútroštátnymi predpismi.
Vyslanie by nemalo trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov, s možným predĺžením o ďalších šesť mesiacov. Na zamestnanca, ktorý ostane v danom členskom štáte po uplynutí tejto lehoty, sa začnú vzťahovať všetky predpisy hostiteľskej krajiny týkajúce sa pracovných podmienok.
Poslanci presadili, aby členské štáty úzko spolupracovali v snahe ochrániť pracovníkov pred podvodným vysielaním.
To môže nastať vtedy, ak sa podnik so základňou a zamestnancami v istom členskom štáte zaregistruje ako schránková firma v inej krajine EÚ a z dôvodu šetrenia nákladov papierovo vyšle svojich zamestnancov z danej krajiny do svojho členského štátu.
V smernici chýba cestovná doprava
Smernica však neplatí pre odvetvie cestnej dopravy. Ustanovenia týkajúce sa vysielaných pracovníkov tohto rezortu budú predmetom samostatnej právnej úpravy v rámci balíka predpisov v oblasti mobility. Do jej schválenia a nadobudnutia účinnosti sa na vodičov budú vzťahovať pravidlá pôvodnej smernice o vysielaní pracovníkov z roku 1996.
Text novej smernice ešte musia odobriť aj ministri členských krajín (Rada EÚ). Členské štáty potom budú mať dva roky na transpozíciu jej ustanovení do vnútroštátnych právnych predpisov.
Francúzska europoslankyňa a spoluspravodajkyňa tohto uznesenia Elisabeth Morinová-Chartierová skonštatovala, že schválená smernica odráža sociálnu, hospodársku a politickú realitu v Európskej únii. "Nastavuje jasný kurz smerom k sociálnejšej Európe so spravodlivejšou hospodárskou súťažou medzi podnikmi a lepšími právami pracujúcich." uviedla.
Druhá spoluspravodajkyňa, holandská poslankyňa Agnes Jongeriusová priznala, že považuje za veľký úspech skutočnosť, že Európania si vybrali rovnakú mzdu za rovnakú prácu na rovnakom mieste.
"Kolegovia môžu byť opäť kolegami a nie konkurentmi. Ide o dôležitý krok smerom k vytvoreniu sociálnej Európy, ktorá chráni pracovníkov a bráni spoločnostiam púšťať sa do pretekov o čo najnižšiu mieru ochrany či odmeny. Je to Európa, ktorá nešetrí za každú cenu, ale stará sa o bežných pracujúcich ľudí," opísala situáciu.
Parlament upozornil, že v roku 2016 bolo v rámci EÚ vyslaných do iného členského štátu 2,3 milióna pracovníkov. Počet vyslaných pracovníkov vzrástol medzi rokmi 2010 a 2016 o 69 percent.
Slovenskí pravicoví europoslanci odmietli smernicu o vyslaných pracovníkoch
Na smernicu prejavili iný názor slovenskí europoslanci z pravicových politických skupín. Ivan Štefanec (KDH), ktorý je šéfom slovenskej delegácie vo frakcii európskych ľudovcov (EPP) priznal, že za revidovanú smernicu nehlasoval, lebo môže poškodiť slovenské malé a stredné podniky a v konečnom dôsledku vziať prácu a výhody z nej plynúce našim zamestnancom.
"Zamestnanci vyslaní na výkon práce do iného členského štátu EÚ si zasluhujú ochranu pred zneužívaním, a to najmä pri rôznych agentúrnych úväzkoch. Smernica v takom znení, v akom bola predložená, však neplní svoj účel. Malé a stredné firmy z novších členských štátov, vrátane Slovenska, budú vystavené takým nákladom, že pracovníkov jednoducho prestanú vysielať," zhodnotil situáciu Štefanec.
Podobný názor vyslovil aj Eduard Kukan z EPP. Upozornil, že cieľom smernice mal byť vyvážený text, ktorý by chránil práva pracovníkov a súčasne potvrdil aj voľný pohyb služieb. Uviedol, že sa nemohol stotožniť s niektorými aspektmi kompromisnej dohody, a preto sa pri finálnom hlasovaní zdržal.
József Nagy (Most-Híd) tiež z EPP považuje nové pravidlá smernice za "obmedzujúce až diskriminačné" pre malých podnikateľov. Kvôli povinnosti náročne sledovať právne predpisy členského štátu a kolektívnych zmlúv na mieste činnosti.
Dôrazný nesúhlas so znením smernice vyslovili aj všetci traja slovenskí poslanci z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Richard Sulík tvrdí, že smernica poškodí slovenské firmy, ktoré si zvýšené vstupné náklady v iných krajinách EÚ už nebudú môcť kompenzovať nižšou cenou práce a stratia tak konkurenčnú výhodu. Ani Jana Žitňanská (NOVA) nepovažuje dosiahnutý kompromis za dobrý. Uviedla, že nové opatrenia znevýhodnia zamestnávateľov a teda aj pracovníkov z krajín strednej a východnej Európy.
Branislav Škripek (OĽaNO) rovnako odmietol "snahu o obmedzenie pohybu pracovníkov z východnej časti EÚ a pokusy o zníženie konkurencieschopnosti našich firiem", k čomu podľa jeho názoru povedie revidovaná smernica. "Hrozí, že mnohí slovenskí zamestnanci môžu prísť o prácu," skonštatoval.
