BRATISLAVA. Európska komisia (EK) v utorok navrhla výraznú revíziu pravidiel Kohéznej politiky na programové obdobie 2021 až 2027.
„Ekonomika EÚ sa zotavuje, ale na riešenie pretrvávajúcich rozdielov medzi členskými štátmi je potrebné dodatočné investičné úsilie.
S rozpočtom vo výške 373 miliárd eur má budúca Kohézna politika súdržnosti investičný potenciál na preklenutie týchto rozdielov,“ informovala komisia s tým, že zdroje budú aj naďalej smerovať do regiónov, ktoré najviac potrebujú dobehnúť zvyšok EÚ.
Medzi investičné priority do budúcnosti zaradila EK inovácie, podporu malých a stredných podnikov, digitálne technológie a modernizáciu priemyslu, prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo, ako aj boj proti zmene klímy a plnenie Parížskej dohody.
EK sľubuje menej početné, jasnejšie, stručnejšie pravidlá a pružnejší rámec. Komisia 2. mája po prvýkrát v histórii predstavila svoj návrh na nový dlhodobý rozpočet EÚ v bežných aj stálych cenách v roku 2018.
V rovnakom duchu v utorok komisia uverejnila aj alokácie na vnútroštátnu politiku súdržnosti pre členské štáty. Slovensko by malo získať v bežných cenách 13,3 mld. eur a v stálych cenách 11,8 mld. eur. Bežné ceny sú ceny po zohľadnení inflácie
Súčasťou aktuálneho návrhu EK je teda aj predstavenie národných obálok, čiže výšky alokácií pre jednotlivé členské štáty z fondov kohéznej politiky v období 2021 až 2028. „Slovensko zostáva čistým príjemcom, aj keď sa objem plánovaných financií znížil, čo na druhú stranu odráža úspešný rast slovenského hospodárstva.
Navrhnutý objem prostriedkov na kohézny fond v zásade zodpovedá očakávaniu slovenskej vlády, súčasne návrh v súlade s požiadavkou Slovenska prináša väčšiu flexibilitu. To umožňuje pokryť potreby Slovenska, pritom možno očakávať lepšie čerpanie fondov a zníženie rizika že sa fondy nevyčerpajú,” uviedol v tejto súvislosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.
Európska komisia upozorňuje, že aby prostriedky začali čo najskôr prinášať výsledky na miestach určenia, je nevyhnutné rýchlo sa dohodnúť na celkovom dlhodobom rozpočte EÚ a jeho sektorových návrhoch.
„Podobné zdržania ako na začiatku súčasného rozpočtového obdobia 2014 až 2020 by znamenali, že 100 tisíc projektov financovaných z prostriedkov EÚ by sa nemohlo spustiť načas; mnohé školy, ktoré potrebujú renováciu, by museli čakať o niekoľko mesiacov dlhšie; zdravotnícke vybavenie by bolo dodané do nemocníc neskoro, alebo malé podniky by museli plánovať investície bez istoty,“ upozornila komisia.
