BRATISLAVA. Prípadné ústavné zastropovanie dôchodkového veku by malo byť prepojené aj na ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Tvrdí to minister financií Peter Kažimír, ktorý podľa vlastného vyjadrenia chystá návrh, ktorý by takéto prepojenie mal zabezpečiť.
Odôvodňuje to tým, že stropovanie dôchodkov úzko súvisí s nárastom verejných výdavkov a zároveň sa dá od takéhoto opatrenia očakávať aj negatívny dopad na verejný dlh.
"Ministerstvo financií preto príde s návrhom, ktorý by mohol byť súčasťou zákona o zastropovaní dôchodkov a ktorý by prepájal tento zákon so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti," uviedol Kažimír.
Podrobnosti nepovedali
Ako by konkrétne toto prepojenie malo vyzerať, rezort financií nespresnil. Vo svojom vyhlásení však uvádza, že diskusia o zavedení stropu na dôchodkový vek by mala byť sprevádzaná kompenzačnými opatreniami a reformami, ktoré zabezpečia zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Zastropovanie dôchodkového veku sa musí uskutočniť s viacerými reformami Čítajte Malo by ísť najmä o reformy vedúce k zvýšeniu produktivity práce, zamestnanosti a pôrodnosti. Potrebná je podľa rezortu financií taktiež implementácia premyslenej migračnej politiky.
Ministerstvo financií zároveň konštatuje, že zastropovanie dôchodkového veku nie je v našom regióne novou témou. Strop na dôchodkový vek už totiž zaviedli všetky krajiny Visegrádskej štvorky okrem Slovenska. V Poľsku za cenu polovičných dôchodkov a v Česku na úkor dlhodobej udržateľnosti.
V Česku a Maďarsku dôchodkový vek prestane rásť, keď dosiahne hranicu 65 rokov, v Poľsku je to 65 rokov u mužov a 60 rokov u žien. Tieto opatrenia však podľa ministerstva financií budú znamenať, že napríklad Poľsko bude mať síce z krajín V4 najnižší dôchodkový vek, ale zároveň nebude výška dôchodku dosahovať ani štvrtinu priemernej mzdy.
Slovensko starne
Podľa aktuálnych údajov Európskej komisie z mája tohto roka pritom budú výdavky súvisiace so starnutím na Slovensku ešte do roku 2034 klesať.
Počas tohto obdobia klesnú z 8,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2016 na úroveň 7,6 percenta v roku 2034, a to najmä vďaka dôchodkovej reforme z roku 2012.
Po roku 2034 očakáva komisia aj u nás rast výdavkov citlivých na starnutie o 3 percentá HDP do roku 2070, mierne nad priemerom 2,2-percentného rastu v Európskej únii.
Bude sa tak diať najmä z dôvodu, že do dôchodku budú v tom čase odchádzať silné populačné ročníky, ktoré budú pracovať viac rokov a budú mať vyššie dôchodkové nároky.
Nárast výdavkov vďaka demografickým predpokladom a zlepšujúcemu sa trhu práce nie je taký výrazný, ako sa predpokladalo v predchádzajúcej správe spred troch rokov.
Tretia najrýchlejšie starnúca krajina
Prečo je odchod do penzie v 65 rokoch len drahý spôsob hľadania hlasov Čítajte Celkovo má byť však Slovensko podľa správy Európskej komisie treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou únie.
Z najmladšej ekonomiky v EÚ, ktorou bola naša krajina v rokoch 2012 až 2015, sa do roku 2070 zmení podľa predpovedí Bruselu na ôsmu najstaršiu. Výrazne sa zmení aj počet pracujúcich na jedného dôchodcu.
Komisia tvrdí, že v roku 2070 pripadne na jedného dôchodcu približne 1,5 pracujúceho, zatiaľ čo dnes je to 3,2 pracujúceho. Tieto zmeny ovplyvnia aj výšku výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, ktoré sa po roku 2034 začnú zvyšovať.
Rovnako sa podľa Bruselu bude zvyšovať aj stredná dĺžka života, ktorá u mužov vzrastie zo 73,7 na 84,2 roku a u žien z 80,7 na 89,1 roku medzi rokmi 2016 až 2070.
